Veľká Paka
| Veľká Paka | ||
| obec | ||
 Kostol sv. Ladislava
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj | |
| Okres | Dunajská Streda | |
| Región | Podunajsko | |
| Nadmorská výška | 123 m n. m. | |
| Súradnice | 48°02′35″S 17°24′01″V / 48,043056°S 17,400278°V | |
| Rozloha | 18,36 km² (1 836 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 992 (31. 12. 2021) [2] | |
| Hustota | 54,03 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1222 - 1250 | |
| Starosta | Ivan Seňan ml.[3] (nezávislý) | |
| PSČ | 930 51 | |
| ŠÚJ | 501972 | |
| EČV | DS | |
| Tel. predvoľba | +421-31 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce
| ||
| Wikimedia Commons: Veľká Paka | ||
| Webová stránka: velkapaka.sk | ||
| Freemap.sk: mapa | ||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Veľká Paka (maď. Nagypaka, nem. Großkapeln) je obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Historické súvislosti a prvé zmienky o tejto relatívne malej obci nie sú jasné. Obec je písomne známa od roku 1222, podľa iných zdrojov od roku 1250. Z historického hľadiska sú zaujímavé aj hrobové nálezy maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej, ktoré sa tu našli. Obec v dnešnej podobe vznikla zlúčením s obcami Čukárska a Malá Paka v roku 1941. Obec má tri miestne časti: Čukárska Paka, Malá Paka a Veľká Paka.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]
| Národnostné zloženie – Veľká Paka (2021)[4] | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slováci | 60,9 % | |||
| Maďari | 36,5 % | |||
| Rómovia | 0,0 % | |||
| Rusíni | 0,1 % | |||
Podľa sčítania v roku 2011 v obci žilo 879 osôb. Z toho 478 (55%) slovenskej, 335 (38%) maďarskej a 71 osôb (8%) inej, alebo nezistenej národnosti.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Mohyla z doby Hallsttadskej, archeologická lokalita, návršie v tvare kruhu. Nachádza sa v časti Čukárska Paka, v intraviláne obce.[5]
- Rímskokatolícka kostol sv. Ladislava, jednoloďová pôvodne baroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1678. Zásadnou prestavbou v duchu moderny prešiel v roku 1937, keď bola k starej lodi kolmo pristavaná nová loď. Pôvodné polygonálne presbytérium sa tak stalo bočnou kaplnkou. V interiéri sa nachádza barokovoklasicistický oltár z druhej polovice 18. storočia.[6] Fasády barokovej časti sú hladké, členené polkruhovo ukončenými oknami, moderná loď má rovné okná so skosenými šambránami. Veža pochádzajúca z pôvodnej stavby, je členená lizénovými rámami, nárožným kvádrovaním a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.
- Prícestný kríž z roku 1830
Kostol sv. Ladislava
Pôvodné barokové presbytérium
Detail veže
Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]
V obci sa nachádza moderný kultúrny dom, penzión a rybník.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ Štatistický úrad SR
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Rímsko-katolícke kostoly v okrese Dunajská Streda [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.