Veľká Paka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°02′35″S 17°24′01″V / 48,043056°S 17,400278°V / 48.043056; 17.400278
Veľká Paka
obec
Veľká Paka kostol 02.jpg
Kostol sv. Ladislava
SK Velka paka erb.svg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Dunajská Streda
Región Podunajsko
Nadmorská výška 123 m n. m.
Súradnice 48°02′35″S 17°24′01″V / 48,043056°S 17,400278°V / 48.043056; 17.400278
Rozloha 18,36 km² (1 836 ha) [1]
Obyvateľstvo 949 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 51,69 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1222 - 1250
Starosta Ivan Seňan ml.[3] (nezávislý)
PSČ 930 51
ŠÚJ 501972
EČV DS
Tel. predvoľba +421-31
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Veľká Paka
Webová stránka: velkapaka.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Veľká Paka (maď. Nagypaka) je obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Historické súvislosti a prvé zmienky o tejto relatívne malej obci nie sú jasné. Obec je písomne známa od roku 1222, podľa iných zdrojov od roku 1250. Z historického hľadiska sú zaujímavé aj hrobové nálezy maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej, ktoré sa tu našli. Obec v dnešnej podobe vznikla zlúčením s obcami Čukárska a Malá Paka v roku 1941. Obec má tri miestne časti: Čukárska Paka, Malá Paka a Veľká Paka.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa sčítania v roku 2011 v obci žilo 879 osôb. Z toho 478 (55%) slovenskej, 335 (38%) maďarskej a 71 osôb (8%) inej, alebo nezistenej národnosti.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mohyla z doby Hallsttadskej, archeologická lokalita, návršie v tvare kruhu. Nachádza sa v časti Čukárska Paka, v intraviláne obce.[4]
  • Rímskokatolícka kostol sv. Ladislava, jednoloďová pôvodne baroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1678. Zásadnou prestavbou v duchu moderny prešiel v roku 1937, keď bola k starej lodi kolmo pristavaná nová loď. Pôvodné polygonálne presbytérium sa tak stalo bočnou kaplnkou. V interiéri sa nachádza barokovoklasicistický oltár z druhej polovice 18. storočia.[5] Fasády barokovej časti sú hladké, členené polkruhovo ukončenými oknami, moderná loď má rovné okná so skosenými šambránami. Veža pochádzajúca z pôvodnej stavby, je členená lizénovými rámami, nárožným kvádrovaním a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.
  • Prícestný kríž z roku 1830

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza moderný kultúrny dom, penzión a rybník.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Rímsko-katolícke kostoly v okrese Dunajská Streda [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]