Preskočiť na obsah

Veľká bazilika (Plovdiv)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Veľká bazilika Filipopolu
ranokresťanský chrám
celkový pohľad na areál baziliky
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Plovdiv
Mesto Plovdiv
Rajón Centralen
Náboženstvo Kresťanstvo
Súradnice 42°08′39″S 24°45′10″V / 42,144118°S 24,752732°V / 42.144118; 24.752732
Dĺžka 86,7 m
Šírka 38,5 m
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 3
Výstavba 4. storočie
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Mapa
Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Large basilica, Plovdiv
Webová stránka: https://www.plovdivmosaics.org/
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Veľká bazilika (bulh. Голяма базилика – Goľama bazilika)[1][2][3][4] je ranokresťanský chrám zo 4. storočia nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta oblasti Plovdiv v plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[5][6][7] Kultúrna pamiatka národného významu.[1][3] Je najväčšou ranokresťanskou stavbou na území Bulharska a jednou z najväčších na území Balkánskeho polostrova.[3][2] Budova je zapísaná v indikatívnom zozname UNESCO a je kandidátom na zapísanie do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.[6]

Podľa mienky niektorých odborníkov bola Filipopolská biskupská bazilika zasvätená svätému apoštolovi Pavlovi.[8]

Iné názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám je známy aj ako Biskupská bazilika (bulh. Епископска базилика – Episkopska bazilika),[2][4] Biskupská bazilika Filipopolu (bulh. Епископска базилика на Филипопол – Episkopska bazilika na Filipopol),[1][7] Biskupská bazilika vo Filipopole (bulh. Епископска базилика във Филипопол – Episkopska bazilika văv Filipopol),[3] Biskupská bazilika antického Filipopolu (bulh. Епископска базилика на античния Филипопол – Episkopska bazilika na antičnija Filipopol),[5] Filipopolská biskupská bazilika (bulh. Филипополска епископска базилика – Filipopolska episkopska bazilika)[6] prípadne len Bazilika (bulh. Базилика).[5]

Lokalita

[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv v bezprostrednej blízkosti rímskokatolíckej Katedrály svätého Ľudovíta.[8][5][2] Budova sa nachádzala východne od komplexu filipopolského fóra.[5][8]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Filipopolská biskupská bazilika bola postavená v 4. storočí,[3][8][2] pravdepodobne v jeho druhej polovici.[8] Pri vykopávkach boli objavené mince z obdobia vlády cisára Licinia, ktorý vládol v rokoch 308 – 324. Na základe tejto skutočnosti sa predpokladá, že išlo o jeden z prvých kresťanských chrámov vôbec, postavených na území Rímskej ríše po legalizácii kresťanstva v roku 313.[8] Bola imperátorskou bazilikou v období od konca panovania Konštantína Veľkého, ktorí prijal za svoje dogmy ariánskeho učenia, pričom miestny biskup v tom čase bol taktiež priaznivcom arianizmu. Dokončená bola počas panovania Konštantína II., taktiež prívrženca arianizmu. V roku [[343 bol vo Filipopolskej biskupskej bazilike ustanovený tzv. Filipopolský kontrazbor ariáncov ako protiklad Serdického kresťanského zboru, ktorý dogmy arianizmu neuznával a kresťanské duchovenstvo Filipopolu sa z tohto dôvodu dostávalo so serdickým do sporov, keďže často nesúhlasilo s rozhodnutiami, ktoré boli zborom v Serdike vydané. Filipopolis bol centrom sporov medzi týmito dvoma kresťanskými vetvami aj počas panovania cisára Valentiniána I. a ukončené boli až počas vlády cisára Theodosia I.[8]

V druhej polovici 5. storočia prešla budova prestavbami,[3] ktoré sa označujú za druhú etapu výstavby.[8]

Budova existovala do 6. storočia,[3][2][8] kedy bola zničená, buď v dôsledku nájazdu Slovanov v roku 575,[8] alebo v dosledku niektorého zo zemetrasení.[3][2][8]

V priebehu 10. – 12. storočia na mieste existovala kresťanská nekropola s s cintorínskym kostolom zdobeným freskami.[3][7] Nad časťou bývalej nekropoly sa v súčasnosti nachádza plovdivská rímskokatolícka katedrála svätého Ľudovíta.[8]

Novodobé dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Budova bola objavená v priebehu 80. rokov 20. storočia. Výskum prebiehal v rokoch 1983 – 2019,[3] pričom hlavné etapy výskumu prebehli v rokoch 1983 – 1986 a 2002 – 2003.[8] V roku 1995 bol stavbe pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[1]

filipopolská biskupská bazilika počas reštauračných prác v roku 2015

V rokoch 2014 – 2021 sa uskutočnil reštaurátorský zásah, ktorého výsledkom nad bazilikou bola postavená moderná ochranná budova.[3] Celková cena reštaurátorských prác dosiahla hodnoty viac ako 16 miliónov bulharských levov, pričom polovicu sumy predstavovala dotácia fondu Amerika za Bălgarija a druhá polovica bola financovaná z rozpočtu mesta Plovdiv.[6]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Budova bola postavená ako trojloďová bazilika s predsieňou a polkruhovou apsidou[3][8][5] a átriom. Stála v priestrannom dvore, ktorý bol ohradený portikmi.[8] Bazilika bola postavená s lámaných kameňov. Ako spojivo bola použitá malta, ktorá bola zároveň použitá aj na omietnutie ako exteriéru, tak aj interiéru budovy.[3] V priestoroch centrálnej lode sa nachádzalo presbytérium zdobené mramorom.[7] Presbytérium bolo s rozmermi 11,20 x 10,60 metra a bolo vyzdvihnuté do výšky 0,30 metra nad úroveň podlahy chrámu.[8] V ose centrálnej chrámovej lode v priestore pred presbytériom sa nachádzal ambón[3][8] s pôdorysom v tvare kríža zhotovený z mramoru.[8]

Bočné lode boli od centrálnej lode oddelené stĺporadím.[3] Stylobat, ktorý oddeľoval centrálnu loď od južnej bol tvorený veľkými mramorovými kvádrami. Na chrámových stylobatoch bolo postavených štrnásť stĺpov, pričom tieto sa striedali v poradí, kde vždy po jednom murovanom stĺpe nasledovali dva mramorové s priemerom 0,60 metra.[8] Oltárna časť bola obložená mramorom a od naosu bola oddelená mramorovou priehradou.[3][8] Átrium ohradené kolonádou sa nachádzalo pred západnou fasádou budovy.[3][8] Podlaha átria bola vystlaná kamennými doskami. Pri severnej a južnej strane átria sa nachádzali miestnosti a v centrálnej časti sa nachádzala veľká kamenná fontána štvorcového pôdorysu.[3]

Dĺžka komplexu aj s átriom dosahovala 86,7 metra a šírka 38,5 metra, pričom samotný naos budovy bol dlhý 56,7 metra. Centrálna loď bola široká 21,50 metrov, bočné lode dosahovali šírky 8 metrov.[3][8] Apsida bola s dĺžkou 1,90 metra.[8]

Interiér chrámu zdobili stĺpy s hlavicami s kresťanskými symbolmi, fresky a honosné mozaikové podlahy.[7]

Bazilika bola postavená na ruinách monumentálnej antickej budovy z 1. storočia,[3][8] ktorá sa nachádzala v blízkosti decumanus maximus č. 9,[8] pričom pôvodná budova bola s najväčšou pravdepodobnosťou pohanský chrám,[3] čo je však len hypotéza a skutočný účel pôvodnej budovy nie je dodnes s istotou známy.[8]

Budova bola koridorom napojená na cestu, dláždenú kamennými doskami, ktorá viedla k bohatému obytnému domu Eirene.[8]

Mozaiky

[upraviť | upraviť zdroj]
pohľad na jednu z mozaík v bazilike

Mozaiky boli zhotovené technikou opus tessellatum. V rámci tejto techniky sú do maltového podkladu vkladané drobné kamienky rôznych farieb. Na mozaiky biskupskej baziliky boli použité kamienky bielej, čiernej, žltej, okrovej, červenej, niekoľkých odtieňov modrej a zelenej farby. Niektoré z nich, napríklad zelené, sú polodrahokamy ťažené z pohoria Rodopy.[9] Samotné mozaiky boli pokladané v troch etapách a dvoch vrstvách.[7] Sú najzachovalejšou časťou stavby.[7] Celková plocha mozaík dosahovala viac ako 2000 m².[7][3]

Mozaiky z prvej etapy výstavby baziliky (4. storočie) sú geometrické. Samotné mozaiky boli pokladané v troch etapách a dvoch vrstvách. Prvú etapu pokladania mozaík predstavujú tie z centrálnej lode, sú monochromatické a zobrazujú geometrické motívy a rozety. Druhú etapu predstavujú mozaiky severnej a južnej lode, pričom tieto už sú mnohofarebné a tvarovo zložitejšie. Ich zložité ornamenty vytvárajú optickú ilúziu trojrozmernosti. Ide predovšetkým o rozety prepletené girlandami, kríže a kruhy vyplnené rôznymi farbami.[3][9] Mozaiky z tretej etapy boli vytvorené v 5. storočí. Spájajú geometrické ornamenty s charakteristickou črtou filipopolskej biskupskej baziliky, teda zobrazením vtákov.[3][9] Len na centrálnom paneli v centrálnej lodi je viac ako sto zobrazení vtákov rôznych druhov.[7][3] Celkovo je v rámci baziliky na mozaikách zobrazených až 70 rôznych druhov vtákov.[5] V centrálnom paneli dvoch bočných lodí je taktiež zobrazená scéna „Fontána života“[9][8] – kresťanský symbol, charakteristický pre ranokresťanské chrámy na území dnešnej Palestíny a Sýrie, často zobrazovaný predovšetkým v období 5. a 6. storočia.[8] Tieto mozaiky predstavovali druhú podlahovú vrstvu a boli položené na mozaikách z prvej etapy a druhej etapy.[7][3]

Mozaiky z prvej vrstvy sú exponované na pôvodnom mieste, mozaiky z druhej vrstvy sa nachádzajú na druhom poschodí modernej budovy postavenej nad pôvodnou bazilikou.[3]

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že mozaiky filipopolskej biskupskej baziliky sú zhotovené v štýle, ktorý je charakteristický pre mozaiky, ktoré sa zhotovovali na území Blízkeho východu v priebehu druhej polovice 5. storočia.[8]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

[upraviť | upraviť zdroj]

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[1][3]

Dátum zapísania do zoznamu kultúrnych pamiatok: 1995[1]

Dôvod ochrany: archeologická hodnota stavby[1]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 4 5 6 7 Министерство на културата на Република България [online]. mc.government.bg, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online.
  2. 1 2 3 4 5 6 7 TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 123. (po bulharsky)
  3. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 241 – 243. (po bulharsky)
  4. 1 2 Античният стадион на Филипопол - Античният Филипопол - Карта на Античния Филипопол - Голямата базилика [online]. ancient-stadium-plovdiv.eu, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.
  5. 1 2 3 4 5 6 7 RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 476 s. ISBN 9789544915537. S. 32 – 33. (po bulharsky)
  6. 1 2 3 4 KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 272 s. ISBN 9789548852845. S. 51 – 52. (po bulharsky)
  7. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 ЕПИСКОПСКАТА БАЗИЛИКА И РИМСКОТО МОЗАЕЧНО НАСЛЕДСТВО НА ФИЛИПОПОЛ [online]. plovdivmosaics.org, 2017-11-21, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.
  8. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 ŠANOV, Christo. Manastirite na Bălgarija – manastiri, manastirišta, skitove, metosi i episkopski rezidencii (IV – XXI vek) – Čast II: Jugoiztočna Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo "Iztok – Zapad", 2024. 664 s. ISBN 978-619-01-1522-9. S. 423 – 426.
  9. 1 2 3 4 ЕПИСКОПСКАТА БАЗИЛИКА И РИМСКОТО МОЗАЕЧНО НАСЛЕДСТВО НА ФИЛИПОПОЛ [online]. plovdivmosaics.org, 2017-11-21, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Veľká_bazilika_(Plovdiv)&oldid=8052680“