Veľká cena Detroitu
| | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Miesto | Detroit, Michigan, USA |
| Počet ročníkov | 7 |
| Prvé preteky | 1982 |
| Posledné preteky | 1988 |
| Najviac víťazstiev (jazdec) | |
| Najviac víťazstiev (tím) | |
| Závodný okruh | |
| Okruh | Detroit Street Circuit |
| Dĺžka okruhu | 4,023 km |
| Dĺžka pretekov | 253,449 km |
| Počet kôl | 63 |
| Posledné preteky 1988 | |
| Pole position | 1:40,606 McLaren-Honda |
| Najrýchlejšie kolo | 1:44,836 McLaren-Honda |
| Pódium | |
| Prvý | 1:55:41,842 McLaren-Honda |
| Druhý | +38,713 McLaren-Honda |
| Tretí | +1 kolo Benetton-Ford |
Veľká cena Detroitu (známa tiež ako Veľká cena Východu USA) bola automobilová Veľká cena Formuly 1, ktorá sa konala v americkom meste Detroit, štát Michigan, v rokoch 1982 až 1988. Preteky sa jazdili na mestskom okruhu v centre Detroitu, v okolí mrakodrapov a sídla General Motors pri riečnom nábreží. Podujatie bolo známe svojím extrémne náročným mestským okruhom, úzkymi zákrutami, nerovným asfaltom a vysokými teplotami, ktoré skúšali limity jazdcov aj techniky.
História a priebeh
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá Veľká cena Detroitu sa konala v roku 1982 a bola súčasťou rastúceho amerického záujmu o Formulu 1, spolu s Las Vegas, Long Beach a Dallasom patrila k mestským okruhom USA. Víťazom úvodného ročníka sa stal John Watson (McLaren), ktorý sa zo 17. miesta na štarte prebojoval až na prvé.
Detroit bol trikrát dejiskom víťazstva Ayrtona Sennu (1986, 1987, 1988), ktorý tu doslova exceloval, práve tu získal prvé triumfy s Lotusom a neskôr s McLarenom.
Preteky boli známe vysokou mierou odstúpení, nerovnosti spôsobovali prehrievanie bŕzd, problém s prevodovkami a neustále kontakty s bariérami.
Zánik a presun do Phoenixu
[upraviť | upraviť zdroj]Po roku 1988 sa Formula 1 rozhodla Detroit opustiť.
Hlavnými dôvodmi boli:
- neustále logistické problémy so stavbou okruhu v centre mesta,
- zhoršujúci sa povrch trate,
- nevyhovujúce zázemie pre tímy.
Organizátori sa pokúsili nájsť lepšiu lokalitu, no keď sa mesto nedohodlo s F1 na modernizácii, preteky boli presunuté do Phoenixu (Arizona) od sezóny 1989.
Mesto Detroit si však motoršport zachovalo, od 90. rokov sa tu jazdí Detroit Grand Prix v rámci sérií CART / IndyCar, tentoraz na ostrove Belle Isle a od roku 2023 opäť v centre mesta na zmodernizovanom mestskom okruhu.
Okruh
[upraviť | upraviť zdroj]Trať bola postavená priamo v centre mesta, v blízkosti Cobo Hall, Joe Louis Areny a Hart Plaza.
- Dĺžka trate: 4 168 m (1982), 4 023 m (1983 – 1991)
- Dĺžka pretekov: 253,449 km
- Počet kôl pretekov: 63
- Počet zákrut: 24 (1982), 22 (1983 – 1991)
- Dĺžka najdlhšej rovinky: 540 m
- Traťový rekord: 1:40,464 (144,158 km/h) – Ayrton Senna/Lotus (1987)
- Najrýchlejšie kolo kvalifikácie: 1:38,301 (147,331 km/h) – Ayrton Senna/Lotus (1986)
- Maximálna rýchlosť: 275 km/h
- Prvá GP: 1978 víťaz
Alain Prost – Renault RE30B - Počet GP: 7
Okruh bol jedným z najtechnickejších v kalendári F1, obsahoval sériu ostrých 90° zákrut a len krátke rovinky, čo znamenalo, že predbiehanie bolo mimoriadne ťažké. Podmienky na trati boli často extrémne, teplo, prach, úzke bariéry a klzký asfalt spôsobovali množstvo havárií a technických problémov.
- Detroit Street Circuit v roku 1982
- Detroit Street Circuit medzi rokmi 1983 a 1991
- Raceway at Belle Isle
- Raceway at Belle Isle medzi rokmi 2007 a 2012
Víťazi Veľkej ceny Detroitu[1]
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok | Jazdec | Konštruktér |
|---|---|---|
| 1982 | McLaren | |
| 1983 | Tyrrell | |
| 1984 | Brabham | |
| 1985 | Williams F1 | |
| 1986 | Lotus | |
| 1987 | Lotus | |
| 1988 | McLaren |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Detroit • STATS F1 [online]. www.statsf1.com, [cit. 2025-09-29]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľká cena Detroitu