Veľká cena Kórey
 Veľká cena Kórei | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Miesto | Yeongam, Jeolla, Južná Kórea |
| Počet ročníkov | 4 |
| Prvé preteky | 2010 |
| Posledné preteky | 2013 |
| Najviac víťazstiev (jazdec) |  Sebastian Vettel - 3 |
| Najviac víťazstiev (tím) |  Red Bull - 3 |
| Závodný okruh | |
| Okruh | Korean International Circuit |
| Dĺžka okruhu | 5,615 km |
| Dĺžka pretekov | 308,630 km |
| Počet kôl | 55 |
| Posledné preteky 2013 | |
| Pole position | Sebastian Vettel 1:37,202 Red Bull-Renault |
| Najrýchlejšie kolo | Sebastian Vettel 1:41,380 Red Bull-Renault |
| Pódium | |
| Prvý | Sebastian Vettel 1:43:13,701 Red Bull-Renault |
| Druhý |  Kimi Räikkönen +4,224 Lotus-Renault |
| Tretí |  Romain Grosjean +4,927 Lotus-Renault |
Veľká cena Kórei (angl. Korean Grand Prix) boli automobilové preteky šampionátu Formuly 1, ktoré sa konali na novovybudovanom okruhu Korea International Circuit v Yeongame. Podujatie sa v kalendári objavilo medzi rokmi 2010 a 2013, pričom malo ambíciu stať sa dlhodobou súčasťou sezóny. Napriek modernému konceptu okruhu, veľkým plánom rozvoja regiónu a vysokej investícii sa podujatie napokon ukázalo ako krátkodobé, keďže po štyroch ročníkoch bolo z kalendára odstránené.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Vznik projektu a ambície krajiny
[upraviť | upraviť zdroj]Od prvej polovice 21. storočia sa Južná Kórea usilovala preniknúť medzi krajiny hostiace prestížne preteky Formuly 1. Vízia spočívala v spojení motoršportu s ekonomickým a urbanistickým rozvojom provincie Jeolla. Podujatie malo podporiť automobilový priemysel, zvýšiť medzinárodnú prestíž krajiny a vytvoriť nové centrum cestovného ruchu. Promotéri prezentovali veľkorysý plán, ktorý počítal s výstavbou nového prístavného mesta priamo okolo budúceho okruhu.
Výstavba okruhu a problémy s dokončením
[upraviť | upraviť zdroj]Po podpise zmluvy v roku 2006 sa začalo s prípravou Korea International Circuit, no práce sprevádzalo výrazné meškanie a komplikácie s infraštruktúrou. Rýchly postup bol nutný, aby sa stihol debut v roku 2010, čo vyústilo do jedného z najtesnejších dokončení trate v histórii Formuly 1. Homologizácia prebehla len niekoľko dní pred prvými pretekmi, čím sa Kórea zaradila medzi najproblematickejšie novovybudované dejiská šampionátu.
Prvé roky a nenaplnené očakávania
[upraviť | upraviť zdroj]Hoci samotné preteky poskytli niekoľko atraktívnych momentov a jazdecky náročných súbojov, organizačné podmienky zostali nedostatočné. Okolie okruhu neponúkalo plánované ubytovacie kapacity ani dopravné spojenia a predpokladaný rozvoj prístavného mesta sa nikdy nezačal. Fanúšikovia, tímy aj novinári opisovali podujatie ako logisticky náročné, čo postupne oslabovalo jeho pozíciu v kalendári.
Ústup a zánik veľkej ceny
[upraviť | upraviť zdroj]Finančné náklady na organizáciu, nízka návštevnosť a neúspešná snaha o pokračovanie projektu priviedli promotérov do situácie, ktorú už nedokázali udržať. Hoci pôvodná zmluva predpokladala konanie pretekov až do roku 2026, posledný ročník prebehol v roku 2013. Odvtedy sa návrat veľkej ceny do programu Formuly 1 neuskutočnil, hoci sa o ňom niekoľkokrát teoreticky diskutovalo.
Charakteristika trate
[upraviť | upraviť zdroj]Korea International Circuit bol navrhnutý architektom Hermannom Tilkem ako hybridný okruh spájajúci rýchle úseky s technickými zákrutami. Koncepcia bola špecifická tým, že prvú tretinu predstavovala veľmi rýchla sekcia s dlhými rovinkami určená pre vysoké rýchlosti, zatiaľ čo zvyšná časť pripomínala mestský okruh s úzkymi pasážami a tvrdým brzdením.
Veľmi výrazná bola najdlhšia rovinka, ktorá poskytovala výborné možnosti pre predbiehanie, najmä vďaka zóne DRS. Naopak, technický záver kola kládol veľké nároky na mechanickú priľnavosť a prácu s pneumatikami. Povrch trate sa postupne zlepšoval, no v prvých rokoch bol pomerne klzký, čo pridávalo na nevyspytateľnosti pretekov.
Okolitá infraštruktúra bola v ostrom kontraste s moderným okruhom. Nerealizovaná výstavba prístavu a mesta spôsobovala, že trať pôsobila ako izolovaný objekt bez dostatočného zázemia, čo významne prispelo k jej krátkej životnosti v šampionáte.[1]
Prečo „Veľká cena Kórei” a nie „Južnej Kórei“?
[upraviť | upraviť zdroj]Názov vychádza z tradície Formuly 1 a oficiálneho pomenovania pretekov, ktoré používalo jednoduchý geografický názov krajiny bez politického prívlastku. Podujatie organizoval štát, ktorý má oficiálny názov Kórejská republika – teda Južná Kórea – ale v medzinárodných športových súťažiach sa často používa skrátený názov Kórea.
Víťazi Veľkej ceny Kórei
[upraviť | upraviť zdroj]Jazdci:
[upraviť | upraviť zdroj]| Počet víťazstiev | Jazdec | Roky |
|---|---|---|
| 3 | Sebastian Vettel |
2011, 2012, 2013 |
| 1 |  Fernando Alonso |
2010 |
| Zdroj:[2] | ||
Tímy:
[upraviť | upraviť zdroj]| Počet víťazstiev | Jazdec | Roky |
|---|---|---|
| 3 | Red Bull |
2011, 2012, 2013 |
| 1 |  Ferrari |
2010 |
| Zdroj:[2] | ||
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ The F1 Korean Grand Prix: A look back and prospects for a return [online]. DIVEBOMB Motorsport, 2024-10-29, [cit. 2025-12-05]. Dostupné online. (po anglicky)
- 1 2 Grands Prix South Korea • STATS F1 [online]. www.statsf1.com, [cit. 2025-12-05]. Dostupné online.