Veľká kopa (vrch vo Vysokých Tatrách)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°12′02″S 19°58′26″V / 49,200556°S 19,973889°V / 49.200556; 19.973889
Veľká kopa
vrch
Wielkie Rycerowe a1.jpg
Veľká kopa zo severu.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Váh
Nadmorská výška 2 052,4 m n. m.
Súradnice 49°12′02″S 19°58′26″V / 49,200556°S 19,973889°V / 49.200556; 19.973889
Najľahší výstup chodecky, nie je povolené
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Veľká kopa
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Veľká kopa je najvyšší vrch v skupine Liptovských kôp. Celá skupina má hôľnatý ráz, k Vysokým Tatrám sa radí, pretože k hlavnému hrebeňu Vysokých Tatier sa pripája cez turistické sedlo Závory vo vysokotatranskom vrchu Hladký štít. Celá skupina je prísna rezervácia, vstup je zakázaný. V zime býva značne lavinózna.

Za SNP sa v rozložitom masíve Veľkej kopy zdržiavali partizáni a v horách sa odohrali aj boje s Nemcami. Nedávno boli svahy Liptovských kôp svedkom stretov ochranárov so zástancami ťažby dreva a postrekov proti podkôrnemu hmyzu v rezervácii.

Vrch spomína už Matej Bel pod názvom „Kôprová Veľká.“

Topografia[upraviť | upraviť kód]

Veľká kopa je výrazný uzlový bod, ležiaci takmer v polovici hrebeňa Kôp. V hlavnom hrebeni ho na JZ oddeľuje Turkovo sedlo od od Zadného Holého vrchu a na SV Vyšné Garajovo sedlo od Veľkej Garajovej kopy. Vo Veľkej kope sa rozvetvuje až päť hrebeňov, ešte západný k Brdárovmu priechodu, SZ k Veľkej Licierovej magure a na JV spadá rebro zvané Kudlatý hrebienok. Na sever a západ spadajú svahy a údolia do Tichej doliny, na východ do Kôprovej doliny.

Zimné výstupy[upraviť | upraviť kód]

V oblasti nie sú horolezecké terény, preto sa uvádzajú len zimné, obvykle lyžiarske výstupy.

  • 1912 J. Grabowski a päť druhov, hrebeňom od Závor na Veľkú Kopu.
  • 1914 L. Leszko, W. Majewski a W. Skibniewski, úplný prechod od Závor na Podbanské.
  • 1921 E. Michalewska, M. Świerz a päť druhov, cez Vyšný Licierov závrat.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  • A. Puškáš, Vysoké Tatry horolezecký sprievodca, monografia, VII. diel, Šport 1981.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]