Veľké Dravce
| Veľké Dravce | ||
| obec | ||
 Kostol sv. Gála | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj | |
| Okres | Lučenec | |
| Región | Novohrad | |
| Nadmorská výška | 193 m n. m. | |
| Súradnice | 48°20′48″S 19°50′14″V / 48,346641°S 19,837193°V | |
| Rozloha | 9,5 km² (950 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 655 (31. 12. 2025) [2] | |
| Hustota | 68,95 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1350 | |
| Starosta | Viera Rubintová[3] (HLAS-SD, SZÖVETSÉG – ALIANCIA) | |
| PSČ | 985 42 | |
| ŠÚJ | 512010 | |
| EČV (do r. 2022) | LC | |
| Tel. predvoľba | +421-47 | |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Školská 240 985 42 Veľké Dravce | |
| E-mailová adresa | poslať email | |
| Telefón | 43 73 122 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Veľké Dravce | ||
| Webová stránka: velkedravce.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]V mladšej dobe kamennej sa na území obce zdržiavali ľudia známi svojou špecifickou technikou zdobenia keramiky, išlo o zdobenie líniovými vzormi.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 13. storočia, kedy sa názov obce prvýkrát spomína v rokoch 1332 – 1337 v evidencii pápežských desiatkov. Názvy obce, ktoré sa spomínali v listinách boli v roku 1350 – "Daroch" a v r. 1385 – "Dray". Názov je slovenského pôvodu, odkazujúci na chov dravcov, v maďarčine slovo daróc označuje lovca kožušín.
Podľa archívnych záznamov zo 14. storočia bolo územie obce majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho, neskôr sa stalo majetkom rodiny Daróczy. V roku 1548 boli majitelia okolitých panstiev Andrej Daróczy, Albert a Ladislav Gál, Peter Pinczy, Juraj Nagy, Anton Török a s nimi susedilo aj panstvo Františka Bubeka. V rokoch 1554 – 1593 bolo územie Veľkých Draviec pod tureckou nadvládou. V roku 1598 bolo panstvo pripísané na meno Ján Wyszary.
V záznamoch matriky sa uvádza, že v roku 1715 bolo na území Veľkých Draviec 7 maďarských a 1 nemecká domácnosť. V roku 1720 to už bolo 8 maďarských domácností. V rokoch 1754 – 1755 bolo územie Veľkých Dravciec panstvom Juraja, Pavla, Františka a Ladislava Kovácsa. V roku 1770 patrilo panstvo grófovi Ignácovi Kohárymu a Ladislavu Jaanovi. V roku 1826 okrem Koháryovcov patrilo toto územie dravčanskej rodine Kovácsovcov, neskôr Horkovicsovcom a Vattayovcom.
Na začiatku 20. storočia tu mali väčšie panstvá princ Filip Coburg a Július Horkovics.
V obci boli postavené dva panské domy, prvý z nich postavil Jozef Horkovics v roku 1821 a druhý postavil v roku 1865 Žigmund Zmeškal. V roku 1885 veľký požiar zničil značnú časť dediny, v ktorej blízkosti sa tiež ťažil bazalt.
K územiu Veľkých Draviec patrilo aj panstvo Dóra, Fülöp puszta a Záložná. Záložná pôvodne patrila k Ožďanom, ale v druhej polovici 16. storočia turecký fiľakovský beg toto územie daroval Veľkým Dravciam na úkor Oždian.
Obyvatelia obce sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom, chovom zvierat a hlavne chovom koní.
V roku 1910 bolo v obci 957 obyvateľov, prevažne maďarských. Po vzniku Česko-Slovenska pripadlo toto územie k okresu Lučenec.
V roku 1932 bol v bani veľký štrajk baníkov. V rokoch 1938 až 1944 obec patrila k Maďarsku.
V roku 2001 mala obec 621 obyvateľov, z toho 455 maďarskej národnosti a 145 slovenskej národnosti.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky Kostol sv. Gála opáta, jednoloďová pôvodne románska stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, pravdepodobne z 13. storočia.[4] Výraznou barokovou prestavbou prešiel v roku 1715, keď bola zbúraná stredoveká loď aj presbytérium. Zo staršieho kostola sa tak dochovala len veža. Kostol prešiel stavebnými úpravami v roku 1909 a 1958. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Hlavný oltár je baroková stĺpová architektúra z druhej polovice 18. storočia.[5] Na empore je umiestnený jednomanuálový organ od značky Rieger z roku 1928.[6] Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a oknami s polkruhovým záklenkom. Na veži sa nachádzajú románske združené okná – bifóriá. Členená je lizénovým rámom a ukončená barokovou helmicou s laternou.
Kostol sv. Gála
.jpg)
- Horkovicsova kúria, jednopodlažná klasicistická stavba na pôdoryse písmena L s manzardovou strechou, z roku 1821. Úpravami prešiel v druhej polovici 19. storočia. Od roku 2020 prechádza komplexnou obnovou. Hlavnej fasáde dominuje trojosový rizalit s priebežnou kordónovou rímsou a polkruhovými suprafenestrami. Na korunnej rímse je nápis odkazujúci na stavbu kúrie. Krídla kúrie majú okná so šambránami s rímsovými suprafenestrami. Nárožia sú doplnené o pilastre.[7]
Horkovicsova kúria
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Květa Fialová (1929 – 2017), česká herečka slovenského pôvodu, divadelná, filmová a televízna diva
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Veľké Dravce [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Veľké Dravce – Kostol sv. Gallusa opáta [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Veľké Dravce, okres Lučenec [online]. Organy HC. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľké Dravce
