Veľké Uherce
| Veľké Uherce | |
| obec | |
_-_Thonetovský_kaštieľ.JPG) | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Partizánske |
| Región | Horná Nitra |
| Nadmorská výška | 230 m n. m. |
| Súradnice | 48°36′24″S 18°26′17″V / 48,6065478°S 18,4379989°V |
| Rozloha | 27,79 km² (2 779 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 980 (31. 12. 2024) [2] |
| Hustota | 71,25 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1274 |
| Starosta | Lýdia Korcová[3] (nezávislá) |
| PSČ | 958 41 |
| ŠÚJ | 505722 |
| EČV (do r. 2022) | PE |
| Tel. predvoľba | +421-38 |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | +421(0)387 486 201 |
| Fax | +421(0)387 486 421 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Veľké Uherce | |
| Webová stránka: velkeuherce.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Veľké Uherce sú obec na Slovensku v okrese Partizánske.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa nachádza na severozápadnom úpätí pohoria Tribeč, v doline Drahožice, ľavostranného prítoku Nitry. Potok Drahožica, napája aj priehradu, položenú v hornej časti obce.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1274, kde boli Veľké Uherce uvedené ako jedno z prvých troch miest v Rakúsko-Uhorsku, kde bol postavený pivovar. V roku 1869 tu Michael Thonet založil fabriku na ohýbaný nábytok.
Nachádza sa tu pôvodne renesančný kaštieľ zo začiatku 17. storočia, v 18. storočí barokovo prestavaný a na konci 19. storočia úplne prestavaný v romantizujúcom neogotickom slohu, obkolopený anglickým parkom. Dnes je kaštieľ opäť v majetku potomkov rodiny Thonetovcov.
Počas SNP bolo v obci veliteľstvo povstaleckých jednotiek obraňujúcich Baťovany. Z obce pochádzal Albín Grznár – organizátor partizánskeho odboja na Hornej Nitre.
V roku 1968 bola firmou Hydromeliorácie dokončená a daná do užívania Veľkouherecká priehrada, z ktorej je napájané úžitkovou vodou aj mesto Partizánske.
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]V areáli AMK (bývalý Zväzarm) sa konajú ME a MS v motokrose a autokrose, nachádza sa tu tiež vodná nádrž rozširujúca možnosti letnej turistiky a rekreácie. Značná časť katastrálneho územia patrí do CHKO Ponitrie.
Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Albín Grznár (1909-1944) - protifašistický odbojár a partizánsky veliteľ v 2. svetovej vojne
- Jozef Hurtík-Čajka (1911-1989) - kňaz, spisovateľ-napísal knihy Okuliare, Spoveď a iné
- Ladislav Adamus (1908-1991) - muzikant, kapelník, dirigent a cimbalista
- Rudolf Korec (1919-2002) - národovec, dlhoročný zástupca riaditeľa miestnej školy, profesor slovenčiny na Lesníckom odbornom učilišti, autor publikácií o Veľkých Uherciach
- Július Šútor (1935-2016) - hydrológ a uznávaný vedecký pracovník
- Štefan Toma (1937) - profesor na prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského
- Anton Repa (1949) - majster sveta a Európy v raketomodelárstve
- František Laurinec (1950) - od roku 1999 je prezident SFZ (Slovenský futbalový zväz)
- Pavol Kováč (1974) - futbalista-brankár, od roku 1998 hráč 1.ligového mužstva ZŤS Dubnica nad Váhom Od januára 2004 sa stal hráčom 1.FC SYNOT Staré Město, účastnika 1.ČMFL (Česko Moravskej futbalovej ligy), momentálne pôsobí v Grécku
- Andrej Knajbel (1977) - Viacnásobný majster Európy v raketomodelárstve
- Tomáš Pavlovčík (1980) - majster Slovenska v motokrose
- Kálman Schiff (1885-1915) - akademický maliar
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľké Uherce
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj] |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |