Veľký Bučeň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Veľký Bučeň
vrch
Veľký Bučeň
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Lučenec
Obec Bulhary
Časť Bučeň
Pohorie Cerová vrchovina
Podcelok Bučenská vrchovina
Povodie Ipeľ
Nadmorská výška 514,3 m n. m.
Súradnice 48°18′24″S 19°52′22″V / 48,3067°S 19,8727°V / 48.3067; 19.8727
Najľahší výstup po z obce Bulhary
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Veľký Bučeň (514,3 m n. m.[1][2]) je vrch Cerovej vrchoviny. Leží nad obcou Bulhary, približne 4 km severovýchodne od Fiľakova.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v severnej polovici pohoria, v geomorfologickom podcelku Bučenská vrchovina a geomorfologickej časti Bučeň.[4] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Lučenec a v katastrálnom území obce Bulhary.[5] Veľký Bučeň je súčasťou rozsiahleho masívu, ktorý sa tiahne od Fiľakova severovýchodným a neskôr severným smerom. Najbližšími sídlami sú juhozápade situovaná obec Bulhary a juhovýchodne ležiace Konrádovce.[3] Masív leží mimo územia Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Veľký Bučeň je najvyšším vrchom hrebeňa, ktorý sa tiahne od hradného brala Fiľakovského hradu. Východným a severným smerom už krajina naberá pahorkatinný charakter bez výraznejších vrchov. Západne susedí Pavlov vrch (466 m n. m.), severne Cicka (339 m n. m.) a južne Malý Bučeň (478 m n. m.). Juhovýchodné svahy masívu odvodňujú prítoky Gortvy do Rimavy, zvyšok masívu odvodňujú prítoky riečky Suchá v povodí Ipľa.[3] Na vrchole stojí radar riadenia letovej prevádzky.[6]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch pokrýva lesný porast, ktorý je však na severnom úpätí odstránený kvôli vedeniu vysokého napätia. V blízkosti areálu radaru na vrchole je niekoľko priesekov[7], ktoré umožňujú obmedzený, no veľmi zaujímavý výhľad. Viditeľné sú mnohé vrchy pohoria i okolitá pahorkatina. Pri vhodných podmienkach je pozorovateľné i Javorie, Poľana, Fabova hoľa, Kráľova hoľa i Kékes, ojedinele však i vrcholy Tatier.[8]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Vrcholom vedie Chodník Márie Széchy, ktorý spája Fiľakovský a Muránsky hrad.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Cerová vrchovina – Lučenec. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  2. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 104.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-06]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-05]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-06]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  6. Progresio. Využiteľnosť pre školy [online]. naucnechodniky.eu, [cit. 2021-11-05]. Dostupné online.
  7. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-11-06]. Dostupné online.
  8. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-06]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]