Veľký Klíž

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°33′04″S 18°22′00″V / 48,5511°S 18,3666°V / 48.5511; 18.3666
Veľký Klíž
obec
Veľký Klíž Klížske Hradište kostolík 08.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Partizánske
Región Hornonitriansky
Rieka Klížsky potok
Nadmorská výška 250 m n. m.
Súradnice 48°33′04″S 18°22′00″V / 48,5511°S 18,3666°V / 48.5511; 18.3666
Rozloha 42,4 km² (4 240 ha) [1]
Obyvateľstvo 900 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 21,23 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1244
Starosta Tatiana Sasková[3] (SMER-SD)
PSČ 958 45
ŠÚJ 505731
EČV PE
Tel. predvoľba +421-38
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Veľký Klíž
Webová stránka: www.velky-kliz.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Veľký Klíž je obec na Slovensku v okrese Partizánske.

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v juhovýchodnej časti kraja i okresu, v údolí Klížskeho potoka na severo-západnom okraji pohoria Tribeč. Nad obcou sa vypína veniec hôr s vrchmi Kopanica (523 m n. m.), Michalov vrch (541 m n. m.) a Malá Ostrá (472 m n. m.). Okolité svahy sú porastené dubovohrabovými lesmi a bučinami.

Obec na západe susedí s Ješkovou Vsou, ktorá bola určitý čas (1964 – 1990) súčasťou obce. V súčasnosti tvoria Veľký Klíž miestne časti Klíž a Klížske Hradište.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Veľký Klíž je obcou s bohatou históriou; hoci prvá písomná zmienka pochádza až z roku 1244 (Klíž ako Clus), resp. 1293 (Klížske Hradište ako Haradische). Klíž spadal pod majetok benediktínskeho opátstva, založeného kráľom Ladislavom I. v rokoch 1074 – 1077. Samotný kláštor sa prvýkrát spomína v roku 1230, no zachovali sa z neho už len zvyšky múrov vo farskej záhrade. Súčasťou komplexu bol aj kostol, na mieste ktorého v súčasnosti stojí kostol Všetkých svätých, postavený v roku 1803. Z roku 1130 sa zachoval unikátny románsky kostol svätého Michala archanjela, obnovený v roku 1936.

Na neďalekom Michalovom vrchu sa v areáli pravekého hradiska nachádzajú ruiny hradu z 11. storočia, na Vrch Hore sa zachovala baroková kaplnka svätého Jána Nepomuckého z polovice 18. storočia a o storočie staršie ruiny renesančného kostola.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Obec má v súčasnosti charakter vidieckeho sídla a veľká časť obyvateľov dochádza za prácou do Partizánskeho a okolia. Malá časť je zamestnaná v poľnohospodárstve a drevovýrobe. Obec s vhodnými podmienkami na turistiku má silnú tradíciu v poriadaní turistických akcií.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]