Oradea
| Oradea | |||
| maď. Nagyvárad slov. Veľký Varadín | |||
| mesto (oraș) | |||
 Radnica
| |||
|
|||
| Štát |  Rumunsko
| ||
|---|---|---|---|
| Župa |  Bihar
| ||
| Súradnice | 47°3′5″S 21°56′25″V / 47,05139°S 21,94028°V | ||
| Najvyšší bod | |||
| - výška | 249 m n. m. | ||
| Najnižší bod | |||
| - výška | 102 m n. m. | ||
| Rozloha | 116,10 km² (11 610 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 196 367 (2011) | ||
| Hustota | 1 691,36 obyv./km² | ||
| Primátor | Ilie Bolojan (USL) | ||
| Časové pásmo | VEČ | ||
| - letný čas | VELČ | ||
| PSČ | 26564 | ||
  Poloha mesta v Rumunsku
| |||
| Wikimedia Commons: Oradea | |||
| Webová stránka: www.oradea.ro | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Oradea (hist. slovenský názov Veľký Varadín; maď. Nagyvárad; nem. Großwardein) je mesto v Rumunsku, v župe Bihar (BH) v Sedmohradsku. V meste žije 196 367 obyvateľov (podľa sčítania v roku 2011).
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1113. Dňa 24. februára 1538 tu Ferdinand I. a Ján Zápoľský podpísali mier.[1] Mesto bolo súčasťou Uhorského kráľovstva až do roku 1918 (s výnimkou tureckej okupácie). Po oslobodení od Turkov bolo barokovo prestavané. Od roku 1918 bolo súčasťou Rumunska. V období druhej svetovej vojny bolo okupované Maďarskom. Od roku 1944 je opäť súčasťou Rumunska a centrom župy Bihar. Počas socialistickej éry bola veľká časť mesta prestavaná po vzore ostatných veľkých rumunských miest. V meste žije početná maďarská menšina, a malá slovenská menšina.
Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]
Meno Oradea, alebo Orade v Bihárskom nárečí vzišlo z maďarského pomenovania mesta Varad, čo pravdepodobne vzniklo zo slov vár (maď. pevnosť, hrad) a sufixu da, ad vzišlého tiež z maďarčiny. Tento názov je pravdepodobne prvý zachovaný, pretože v historických dokumentoch sa mesto od prvej písomnej zmienky roku 1113 spomína pod názvami, ako Waradinum, Uaradinum a Varadinum.
Administratívne delenie[upraviť | upraviť zdroj]
Od roku 2011 sa mesto delí na 30 okrskov (rum. cartier):
- Orașul Nou
- Subcetate
- Dorobanților
- Universității
- Splaiul Crișanei
- Olosig
- Velența
- Dimitrie Cantemir
- Salca
- Europa
- Calea Aradului
- Ioșia
- Ioșia-Nord
- Decebal-Dacia
- Rogerius
- Nicolae Iorga
- Gheorghe Doja
- Dragoș Vodă
- Mihai Eminescu
- Seleuș
- Nufărul
- Nicolae Grigorescu
- Calea Sântandrei
- Ioșia-Sud
- Zona Industrială Vest
- Episcopia Bihor
- Oncea
- Podgoria
- Tokai
- Zona Industrială Est
Demografia[upraviť | upraviť zdroj]
| Národnostné zloženie (2011) | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rumuni | 67,58 % | |||
| Maďari | 23,07 % | |||
| Rómovia | 1,08 % | |||
| Nezistené | 7,48 % | |||
| Ostatné | 0,76 % | |||
| z celkového počtu 196 367 obyvateľov | ||||
Mesto je z určitého hľadiska multietnického charakteru, ako i celý región, v kategórii „Ostatné“ totiž môžeme nájsť Slovákov, Ukrajincov a Rusínov.
| Náboženské zloženie (2011) | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rumunská pravoslávna cirkev | 55,79 % | |||
| Reformovaná kresťanská cirkev | 13,62 % | |||
| Rímskokatolícka cirkev | 9,16 % | |||
| Baptistická cirkev | 3,48 % | |||
| Letničné hnutie | 4,76 % | |||
| Grékokatolícka cirkev | 2,99 % | |||
| Nezistené | 8,19 % | |||
| Ostatné | 1,98 % | |||
| z celkového počtu 196 367 obyvateľov | ||||
Geografia[upraviť | upraviť zdroj]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa ca 13 km od štátnej hranice medzi Maďarskom a Rumunskom. Je to právom jedno z najväčších centier regiónu, je to i významný dopravný uzol, pretože sa nachádza na dôležitej ceste a železnici v približne v rovnakej vzdialenosti medzi veľkými východo- a stredoeurópskymi mestami: Bukurešť (651 km), Viedeň (518 km), Budapešť (248 km), Praha (676 km). Mesto leží v údolí rieky Bystrý Kriš. Nad ním sa vypínajú Apusenské vrchy. Mesto je prístupné autobusom, autom, i vlakom. Nachádzajú sa tu 2 väčšie železničné stanice.
Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Cez mesto pretekajú v prvom rade rieka Bystrý Kriš a termálne zohrievaná rieka Peța.
Klíma[upraviť | upraviť zdroj]
Priemerné teploty v priebehu roka
| Priemerné teploty vzduchu v jednotlivých mesiacoch roka | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Časové obdobie | Jan | Feb | Mar | Apr | Máj | Jún | Júl | Aug | Sep | Okt | Nov | Dec | Ročne |
| 1961-2003 | -1,7° | 0,5° | 5,2° | 10,8° | 16,2° | 19,1° | 20,8° | 20,4° | 15,9° | 10,7° | 5,3° | 0,2° | 10,3° |
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto má dve veľké železničné stanice, spomenuté v časti „Polohopis“. hromadnú dopravu v rámci mesta zabezpečujú električky a autobusy. Všetky električkové linky sú okružné, všetky autobusové linky sa i vrátia po pôvodnej trase. Donedávna jazdili vo Veľkom Varadíne najmä električky ruskej výroby a z autobusov maďarské Ikarusy. Nedávno bol najmä z Eurofondov celý vozidlový park vymenený a dnes jazdia po meste električky značky Siemens, model ULF (pozri obrázok) V meste premáva 5 električkových a 18 autobusových liniek, vypísaných i s trasami nižšie.
Električkové linky[upraviť | upraviť zdroj]
|
Linka 1R
|
Linka 3R
|
Linka 2
|
Linka 1N
|
Linka 3N
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Autobusové linky[upraviť | upraviť zdroj]
„>>“ značí, že autobus sa otočí
- Linka 10: Str. Seleușului (Complex Velența) - Piața Devei - Henrik Ibsen >> Henrik Ibsen - Piața Devei - Str. Seleușului (Complex Velența)
- Linka 11: Gara Centrală - Gara Episcopia >> Gara Episcopia - Gara Centrală
- Linka 12: Nufărul - Piața Unirii >> Piața Unirii - Nufărul
- Linka 13: Aleea Gojdu - Parc 1 decembrie - Spit. Județean - Gh. Doja >> Gh. Doja - Spit. Județean - Parc 1 decembrie - Aleea Gojdu
- Linka 14: Universitate C.L. - Piața Unirii - Podului >> Podului - Piața Unirii - Universitate C.L.
- Linka 15: Parc 1 decembrie - Podgoria >> Podgoria - Parc 1 decembrie
- Linka 16: Piața 1 decembrie - Romeur - Metro >> Metro - Romeur - Piața 1 decembrie
- Linka 17: Pod C.F.R. - B-dul Dacia - Maternitate - Complex Seleusului >> Complex Seleusului - C.Civic - B-dul Dacia - Pod C.F.R.
- Linka 18: Gara Centrală - Bihorului Pod >> Bihorului Pod - Gara Centrală
- Linka 19: Carrefour Era - Dacia Pasaj >> Dacia Pasaj - Carrefour Era
- Linka 20: Nufărul - Auchan >> Auchan - Nufărul
- Linka 21N: Auchan - Cazaban - St.cel Mare - B-dul Dacia - Transilvaniei - B-dul Decebal - Calea Aradului - Auchan
- Linka 21R: Auchan - Calea Aradului - B-dul Decebal - B-dul Dacia - St. cel Mare - Cazaban - Auchan
- Linka 22: Gara Centrală - Real II >> Real II - Gara Centrală
- Linka 23: Carrefour Era - Piața Cetății >> Piața Cetății - Carrefour Era
- Linka 24: Pod C.F.R. - Macon >> Macon - Pod C.F.R.
- Linka 25: Piata Cetatii - Cartier Grigorescu >> Cartier Grigorescu - Piata Cetatii
Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]
- Ladislav I. Svätý (* 1040 – † 1095), knieža Nitrianskeho kniežatstva a uhorský kráľ
- Johann Michael Haydn (* 1737 - † 1806), rakúsky hudobný skladateľ a mladší brat Franza Josepha Haydna
- Karl Ditters von Dittersdorf (* 1739 – † 1799), rakúsky barokový hudobný skladateľ a hudobník
- Endre Ady (* 1877 – † 1919), maďarský básnik
Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]
Ceyrat, Francúzsko
Coslada, Španielsko
Debrecín, Maďarsko
Givatajim, Izrael
Ivano-Frankivsk, Ukrajina
Košice, Slovensko
Linköping, Švédsko
Mantova, Taliansko
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X. S. 221.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oradea
.svg){kind=small}
