Veľký evanjelický kostol (Bratislava)
| Veľký evanjelický kostol v Bratislave | |
| Nemecký evanjelický kostol | |
_ulici,_Bratislava_01.jpg) Veľký evanjelický kostol v Bratislave
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj |
| Okres | Bratislava I |
| Mesto | Bratislava |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - cirkev | Evanjelická cirkev a. v. |
| - dištrikt | Západný dištrikt |
| - seniorát | Bratislavský seniorát |
| - cirkevný zbor | Bratislava Staré mesto |
| Súradnice | 48°08′51″S 17°06′14″V / 48,14749691772842°S 17,103811300000075°V |
| Architekt | Matej Walch |
| Štýl | barokového klasicizmu |
| Výstavba | 1774 |
| - dokončenie | 1776 |
  Poloha kostola na Slovensku
| |
 Poloha v Bratislave
| |
| Wikimedia Commons: Great Evangelical Church, Bratislava | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Veľký evanjelický kostol v Bratislave na Panenskej, pôvodne Nemecký evanjelický kostol, postavil staviteľ Matej Walch v r. 1774-76 v strohom slohu barokového klasicizmu.
História
Nakoľko drevený kostol, ktorý stál na mieste dnešného Malého kostola už nepostačoval a nakoľko syn Márie Terézie Jozef II. bol naklonený reformácii, dovolili si bratislavský nemecký evanjelici požiadať o výstavbu nového kostola. Bol vystavený podľa cisárskeho povolenia s podmienkami aby nemal vežu a nesmel byť ani výstavný. 30. Novembra 1776 v ňom odbavil evanjelický duchovný Michal Klein prvé Služby Božie a na nasledujúci deň bol kostol posvätený. Vtedy sa volal Nemecký evanjelický kostol.
Architektúra
Krov postavil hamburský tesár neznámeho mena a tento je z architektonickej, umeleckej i pamiatkovej stránky skvostom a je v celej Európe jedinečný. Pod valbovou strechou dômyselnej konštrukcie sa skrýva monumentálny centrálny priestor s dvoma chórmi okolo prekrytý piatimi poľami klenieb, ktoré vytvárajú kvalitný akustický priestor. Na stavbe pracovali aj projektanti R. Wimmer a palier D. Zimnach.
Oltár
Prvý raz sa na Slovensku objavil kazateľnicový oltár, oltárny obraz doň namaľoval a daroval rodák Adam Friedrich Oeser.
Organ
Dnešný organ je tretím nástrojom v histórii kostola. Bol postavený r. 1923 firmou Gebrüder Rieger – Jägerndorf na návrh vtedajšieho organistu G. Rhodesa. Autorom architektonicko-výtvarného riešenia je bratislavský architekt Christian Ludwig.[1]