Veľkonočná vigília

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Bohoslužba svetla

Veľkonočná vigília je v liturgickom kalendári noc medzi Bielou sobotou a nedeľou Zmŕtvychvstania Pána, "Noc nocí", teda noc, kedy vstal z mŕtvych Ježiš Kristus.

V rímskokatolíckej cirkvi je veľkonočná vigília samostatnou liturgiou, ktorá symbolicky pripomína a sprítomňuje Kristovo zmŕtvychvstanie. Táto bohoslužba má tieto časti:

  • bohoslužba svetla
  • bohoslužba slova
  • krstná bohoslužba
  • eucharistia

Bohoslužba začína po západe slnka mimo kostola posvätením Veľkonočného ohňa. Odoň sa rozsvieti veľkonočná svieca (Paškál) a je nesená kňazom alebo diakonom so sprievodom do tmavého kostola. Veriaci si od Paškálu rozsviecujú vlastné sviece. Kristovo svetlo premáha temnotu hriechu a smrti. Po príchode do kostola zaznie na adresu tejto sviece veľkonočný chválospev, tzv. Exsultet, ktorý tvorí vrchol otvorenia bohoslužby.

Bohoslužba slova je tvorená deviatimi biblickými úryvkami: sedem z nich je zo Starého zákona; najdôležitejší z nich hovorí o prechode Izraela Červeným morom pri vyslobodení z Egyptského otroctva. Jednotlivé čítania sú od seba oddelené spievaním žalmov. Pri Gloria sa znovu rozoznejú zvony a opäť začne hrať organ a nasledujú čítania z Nového zákona (List Rimanom) a zaznie veľkonočný spev Aleluja. Bohoslužba vrcholí čítaním Evanjelia o zmrtvýchvstaní Ježiša Krista.

Po homílii nasleduje krstná bohoslužba. Najprv sa svätí krstná voda. Katechumeni, ktorí sa pripravili na krst, sú tejto noci pokrstení a birmovaní (a sú oblečení do bieleho rúcha), a veriaci, ktorí sa počas pôstu pripravili na Veľkú noc, obnovujú svoje krstné sľuby. Svätenou vodou sa opäť plnia sväteničky v kostoloch.

Záver a vrchol veľkonočnej vigílie tvorí slávenie eucharistie.

V protestantských cirkvách je veľkonočná bohoslužba rozdelená podobne ako bohoslužba katolícka.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Velikonoční vigilie na českej Wikipédii.