Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Tirane

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Tirane je zastupiteľský úrad Slovenska, ktorému diplomaticky a konzulárne prislúcha územie Albánska. Sídli v budove na Rruge Skenderbej 8 v Tirane v Albánsku, naproti veľvyslanectvu Nemeckej spolkovej republiky. V blízkosti sa nachádza tiež veľvyslanectvo Českej republiky. Slovenské veľvyslanectvo riadi mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Milan Cigánik, ktorý bol do funkcie vymenovaný prezidentom SR Ivanom Gašparovičom 21. októbra 2013.[1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Zastupiteľský úrad Československa[upraviť | upraviť zdroj]

Československé veľvyslanectvo v Tirane fungovalo od 28. mája 1954, od decembra 1961 na čele s Chargé d’affaires ad interim, keďže od XV. zasadnutia RVHP 12. – 15. decembra 1961 sa Albánsko prestalo zúčastňovať na činnosti tejto organizácie a v roku 1962 i na činnosti Organizácie Varšavskej zmluvy. Od 13. septembra 1989 už úrad fungoval opäť pod vedením veľvyslanca.[2]

Zastupiteľský úrad Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]

O zriadení zastupiteľského úradu v Tirane (do roku 2004) rozhodla vláda SR už v roku 2001,[3] k realizácii tohto uznesenia nedošlo „z dôvodov nedostatku financií“. Po vstupe Slovenska do väčšmi vzrástla potreba prítomnosti zastupiteľského úradu v Albánsku a Severnom Macedónsku, ktoré veľvyslanectvo v Aténach už nestíhalo pokrývať na dostatočnej úrovni. Slovenské záujmy v tomto regióne boli predovšetkým hospodárskeho rázu. S postupných zbližovaním Albánska a Macedónska k EÚ sa predpokladal nárast ich ekonomického potenciálu, vrátane absorpčnej kapacity ich trhov pre slovenské výrobky, ako aj príležitosť slovenských podnikov podieľať sa na plánovanom rozvoji infraštruktúry a privatizačných projektoch v týchto štátoch.[4]

Na rokovaní vlády SR 9. júla 2008 preto padlo rozhodnutie o zriadení pobočky zastupiteľského úradu v Aténach so sídlom v Tirane ešte v danom roku ako o prvom kroku k ustanoveniu veľvyslanectva.[5] To bolo slávnostne otvorené 22. januára 2009, za účasti ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka, a svoju činnosť spustilo vo februári 2009.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Veľvyslanci SR v zahraničí [online]. Bratislava : Kancelária prezidenta SR, c2005 [cit. 2018-04-15]. Veľvyslanci SR v zahraničí Dostupné online].
  2. PETRUF, Pavol. Československá zahraničná politika 1945 – 1992 : (vybrané udalosti a fakty v dátumoch). Bratislava : Prodama, 2007. ISBN 978-80-969782-0-5, s. 101, 118, 495, 511. Dostupné online[nefunkčný odkaz] na portáli Forum Historiae. [cit. 2018-04-15].
  3. Materiál programu rokovania vlády SR č. UV-4009/2001. Správa o stave siete zastupiteľských úradov SR v zahraničí v r. 2001 a východiská pre jej ďalší rozvoj. Dostupné online na webe vlády SR. [cit. 2018-04-15].
  4. Materiál programu rokovania vlády SR č. UV-14502/2008. Správa o stave siete zastupiteľských úradov SR v zahraničí v roku 2008 a východiská pre jej ďalší rozvoj. Dostupné online na webe vlády SR. [cit. 2018-04-15]. Pozri najmä vlastný materiál a prílohu 1. Citované z vlastného materiálu.
  5. Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 471/2008 z 9. júla 2008 k správe o stave siete zastupiteľských úradov SR v zahraničí v roku 2008 a východiskám pre jej ďalší rozvoj. Dostupné online na webe vlády SR. [cit. 2018-04-15].
  6. Bývalí veľvyslanci [online]. Tirana : Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Tirane, [s. a.] [cit. 2018-04-15]. Dostupné online Archivované 2022-03-08 na Wayback Machine.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]