Preskočiť na obsah

Veža (partizánsky oddiel)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Partizánsky oddiel Veža
KrajinaSlovenská republika (1939 – 1945) Slovenská republika
Vznikseptember 1944
Zánik12. november 1944
Typpartizánsky oddiel
VeliteliaJán Boroš
Účasť
Vojnydruhá svetová vojna
Bitky28. október – 30. október 1944 Vinné

Partizánsky oddiel Veža vznikol v septembri 1944 vo Vihorlate spojením 18-člennej skupiny bývalých členov oddielu Pugačov s 19-člennou skupinou členov partizánskeho oddielu Jastrib a skupinou 7 miestnych ilegálnych pracovníkov-komunistov. Veliteľ oddielu Jastrib Michail Z. Sieň odovzdal túto skupinu vojensko-partizánskej brigáde Kriváň, kam bola zaradená ako rota Boroš. Po dohode s pplk. Jozefom Voglom – Sokolovským, veliteľom brigády Kriváň, sa oddiel osamostatnil[1]:60 a koncom októbra 1944 mal okolo 100 príslušníkov. Jeho veliteľom bol Ján Boroš, komisárom A. Šramčuk. Pôsobil vo Vihorlate. Spolu s partizánskou brigádou Kriváň a oddielmi Borkaňuk a Jastrib na rozkaz štábu partizánskeho hnutia pri 4. ukrajinskom fronte zostúpil 28. októbra 1944 z hôr a obsadil v nemeckom tyle obce pod Vihorlatom v snahe pomôcť Červenej armáde pri Východokarpatskej operácii. Nemci 30. októbra partizánov zatlačili naspäť do Vihorlatu a vypálili obec Vinné. Oddiel Veža postupoval smerom k frontu a pri Remetských Hámroch sa 12. novembra 1944 spojil s Červenou armádou.[2]:591

Vznik oddielu Veža

[upraviť | upraviť zdroj]

Partizánska jednotka Pugačov bol jeden z prvých partizánskych oddielov na území Slovenska počas druhej svetovej vojny. Jeho základ tvorila osemčlenná skupina sovietskych utečencov z nacistických zajateckých táborov. Spoluzakladateľom oddielu bol Ján Boroš, syn komunistického funkcionára Pavla Boroša.[2]:46 V apríli 1944 sa oddiel po nemeckom prepade partizánskeho tábora na Petičovej presunula do Vihorlatu pod vrch Kyjov. V máji 1944 bolo niekoľko príslušníkov jednotky vrátane náčelníka štábu a komisára zajatých nacistami. V júni 1944 tragicky zahynul veliteľ jednotky Jemeljanov a velenie prebral Kudriavcov. Krátko pred vypuknutím SNP sa časť oddielu spojila s partizánskym zväzkom Čapajev a druhá časť zostala vo Vihorlatských vrchoch a vstúpila do partizánskeho oddielu Jastrib.[2]:446

Veliteľ partizánskej skupiny Jastrib Michail Z. Sieň navštívil v polovici septembra štáb vojensko-partizánskej brigády Kriváň v Nechválovej Polianke. Informoval ich o činnosti svojej skupiny a zároveň tlmočil prosbu. Skupina Jastrib mala v tom čase okolo 70 príslušníkov. Vrátila sa k pôvodnej úlohe, s ktorou bola vysadená – zabezpečovať spravodajstvo pre 4. ukrajinský front. Zvýšený počet príslušníkov pri plnení tejto úlohy jej nevyhovoval. Preto veliteľ Jastribu M. Sieň požiadal veliteľa brigády Kriváň pplk. Jozefa Vogla, aby prevzal do brigády Kriváň asi 50-člennú skupinu partizánov, ktorá pozostávala prevažne z civilistov z obcí Vihorlatu.[3]:69

27. septembra sa brigáda Kriváň presunula do Vihorlatu do tábora oddielu Jastrib. Veliteľ skupiny Jastrib Michail Z. Sieň oboznámil štáb brigády Kriváň s celkovou situáciou v novom operačnom priestore a potvrdil svoje predošlé rozhodnutie odovzdať brigáde vyše 50 príslušníkov svojej skupiny. Títo boli zaradení do brigády Kriváň ako rota Boroš v počte 56 civilných osôb, 6 vojakov. Výzbroj pozostávala z pušiek, niekoľkých samopalov a pištolí.[1]:56

Borošova skupina po niekoľkých dňoch prejavila nespokojnosť so začlenením do brigády Kriváň. Ján Boroš požiadal pplk. Jozefa Vogla o odčlenenie a osamostatnenie jeho skupiny z dôvodu, že väčšina jeho mužov pochádza z okolitých obcí a musia dohliadať na rodiny. Navyše existovali silné ideologické rozpory, keď pplk. Vogl resp. brigáda Kriváň bojovali za obnovenie Československa, zatiaľčo Ján Boroš bol zástancom pripojenia (aspoň východného) Slovenska k Sovietskemu zväzu.[4] Pplk. Vogl s požiadavkou nakoniec súhlasil. Členovia roty Boroš si mohli vybrať, či ostanú v brigáde Kriváň, alebo prejdú do nového oddielu. Väčšina si vybrala nový oddiel. Pplk. Jozef Vogl ich pri rozlúčke požiadal o spoluprácu a za veliteľa im určil npor. pech. Andreja Kolbašovského, ktorý pochádzal z tohto regiónu. Ale skupina si zvolila za veliteľa Jána Boroša a náčelníka štábu Štefana Smoľaka. Npor. A. Kolbašovský ostal v brigáde Kriváň. Nová skupina prijala názov Veža.[1]:57

Činnosť oddielu

[upraviť | upraviť zdroj]

Nový oddiel sa presunul a postavil si nový tábor asi tri kilometre západne od Kyjova. Veliteľom roty sa stal A. Varga, poradný zbor štábu viedol J. Gamboš, jeho členmi boli J. Špak a M. Človiečok, veliteľmi čiat J. Hladký, J. Pouchan, P. Džavan a V. GriMberger. Oddiel vykonával spravodajskú činnosť pre 4. ukrajinský front, v spolupráci s ilegálnymi organizáciami KSS vo Vinnom a Michalovciach pomáhal zakladať Revolučné národné výbory a vykonával diverznú činnosť.

8. októbra odzbrojil oddiel vo Vysokej finančnú stráž. 10. októbra poškodil železničnú trať pri Nacinej Vsi a tým prerušil dopravu na 24 h. Napadol nemecké kolóny pri Vinnom, Porúbke, Fekišovciach.[2]:561

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vypálenie obce Vinné

Veliteľ partizánskej skupiny Jastrib dostal rozkaz od Štábu partizánskeho hnutia pri 4.ukrajinskom fronte, aby partizánske jednotky dislokované v lesoch Vihorlatu obsadili obce na južnom a čiastočne aj na severnom svahu Vihorlatu a zamedzili nemeckým a maďarským vojskám využiť podhorské cesty na ústup.

Partizánske jednotky obsadili 28. októbra v popoludňajších hodinách obce Vinné, Jovsa, Kusín, Kaluža, Porúbke a Tarnava. Akcii velil veliteľ brigády Kriváň pplk. Jozef Vogl. Úlohou oddielu Veža bolo zaujať obranu v Tarnave (dnes Trnava pri Laborci), jedno družstvo zostalo v Porúbke. Veliteľstvo oddielu Veža bolo vo Vinnom pri štábe Kriváňa.[1]:61 Štáb brigády Kriváň a Okresný národný výbor, ktorý vyšiel z ilegality, sa usadili v škole vo Vinnom. Večerného verejného vystúpenia Okresného národného výboru sa zúčastnil aj Ján Boroš. Noc z 28. na 29. októbra prebehla pokojne. Ráno boli zahájené bojové akcie. Partizánske oddiely odzbrojili v zemplínskych obciach desiatky najmä maďarských vojakov a ukoristili niekoľko nákladných áut so zbraňami a muníciou.

Dňa 29. októbra akcia vojakov a partizánov pod Vihorlatom kulminovala. No front sa nepohol z miesta. Vojaci a partizáni vedeli, že nedokážu udržať kruhovú obranu obsadených obcí. Preto sa časť obyvateľov Michaloviec, ktorá sa uchýlila na partizánske územie, chcela vrátiť naspäť. Aj časť dobrovoľníkov odchádzala kvôli starostlivosti o rodiny.

Nemecké jednotky 30. novembra zaútočili na obec Vinné a popoludní ju obsadili. Obyvateľstva vyhnali, dedinu vyrabovali a podpálili.

Partizánsky oddiel Veža sa stiahol späť do tábora vo Vihorlate a následne postupoval smerom k frontu. Pri Remetských Hámroch sa 12. novembra 1944 spojil s Červenou Armádou.

Vojnové zločiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Členovia partizánskej skupiny Veža zavraždili okolo 6. októbra mlynára Anguša v Hnojnom, ktorý ich mal údajne udávať, hoci práve tento mlynár zásoboval partizánov[4] Tento čin bol jednou z tém porady veliteľov partizánskych skupín pôsobiacich vo Vihorlate 23. októbra o spolupráci za účasti pplk. Vogla (brigáda Kriváň), por. V. Mohoritu (skupina Borkaňuk), M. Z. Sieňa (skupina Jastrib) a Jána Boroša (skupina Veža), kde riešili podporu v boji, rozdelenie potravín, preberanie si členov a ustanovenie spoločného súdu na vydávanie rozsudkov smrti.[1]:60

3. januára 1991 tajomník Okresného výboru Konfederácie politických väzňov Slovenska Štefan Pazdera v liste maďarskému veľvyslancovi v ČSFR obvinil oddiel Veža z popravy maďarských zajatcov.[5] Analýzu situácie následne publikovala 19. januára 1991 (a uvádzala argumenty svedčiace o nevine Veže v tomto prípade) Katarína Lukáčová v článku „Bohovia vrhajú tiene“ v denníku Slovenský Východ.[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e HELENA, Pažurová. Vojensko-partizánske jednotky utvorené z príslušníkov Východoslovenskej armády. Brigáda Kriváň. II. časť. Vojenská história (Bratislava: Vojenský historický ústav), roč. 2011, čís. 4, s. 55-71. Dostupné online. ISSN 1335-3314.
  2. a b c d PLEVZA, Viliam. Dejiny Slovenského národného povstania. Zväzok 5. Encyklopédia odboja a SNP. Bratislava : Pravda, 1984.
  3. HELENA, Pažurová. Vojensko-partizánske jednotky utvorené z príslušníkov Východoslovenskej armády. Brigáda Kriváň. I. časť. Vojenská história (Bratislava: Vojenský historický ústav), roč. 2010, čís. 4, s. 48-70. Dostupné online. ISSN 1335-3314.
  4. a b c LUKÁČOVÁ, Katarína. Bohovia vrhajú tiene. O bielych miestach partizánskeho hnutia na Zemplíne i moci, ktorá z nich vyrástla. Slovenský východ, Denník občanov východného Slovenska, 25. januára 1991, roč. 1/20.
  5. Masaker vo Vihorlate? List veľvyslancovi Maďarskej republiky v Prahe. Slovenský východ, Denník občanov východného Slovenska, 3. januára 1991, roč. 1/20, čís. 2.