Vec (filozofia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Vec vo filozofii je súcno, predmet, objekt. Pojem veci kolíše podľa toho, aké kategórie intervenujú v priebehu jeho tvorby. Vec sa napr. chápe ako časť materiálneho sveta, ktorá má relatívne samostatnú existenciu. Veci sa navzájom líšia svojou kvalitatívnou určenosťou. Závažným gnozeologickým a špeciálnovedným problémom je problém vzájomnej totožnosti a vzájomného rozdielu medzi vecami, ako aj problém odlišnosti veci od objektu a od predmetu.

Podľa Platóna vec iba sčasti participuje (pozri: methexis) na svojom ontologickom, teleologickom a logickom modeli, čiže na idei. Jednotlivé veci odzrkadľujú idey. Príčinou veci je idea.

Podľa Aristotela je vec substancia (usiá); zjednotenie látky a formy. Vec, predovšetkým prirodzená vec, je vždy uskutočnením tvaru, formy na materiálnom podklade, ktorý je možnosťou, lebo prijíma určitý a určiteľný tvar, formu. To sa deje vždy určitým druhom pohybu (prirodzeným - vznik, rast a pod.), alebo umelým (umelecké tvorenie, realizácia podstaty, formy diela v materiáli). A napokon skutočnosť veci ako určitej podstaty či bytosti je vždy konečným cieľom uskutočnenia, a teda samej veci, k čomu dáva podnet vonkajšia pohybová príčina.

Podľa Alberta Veľkého sa vec skladá z látky a formy. Mnohosť jednotlivých vecí závisí od deliteľnosti látky, a nie od rozličnosti foriem obsiahnutých v látke.

Podľa N. Malebrancha je vec príležitostná príčina obracania našej pozornosti k Bohu.

Podľa B. Russella je vec suma (zväzok) fyzikálnych vlastností.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

FILIT Zdroj, z ktorého (pôvodne)] čerpal tento článok