Preskočiť na obsah

Vedecko-fantastický film

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Cesta na Mesiac (1902) je považovaný za prvý vedecko-fantastický film

Vedecko-fantastický film (alebo sci-fi film) je filmový žáner, ktorý využíva filmové prostriedky na zobrazenie sveta kombinujúceho moderné vedecké poznatky a fantáziu. Často ide o špekulácie, ktoré môžu, ale nemusia byť podložené najnovšími poznatkami vedy a techniky. Tým sa líši od utópie, idealizovanej predstavy.[1]

Medzi časté témy patria mimozemské formy života, cestovanie ľudstva do vesmíru, roboty, cestovanie v čase, ľudstvo v budúcnosti a podobne.

Vývoj vedeckej fantastiky vo filme

[upraviť | upraviť zdroj]

Nemý film

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento žáner existuje už od počiatkov nemého filmu, keď Georges Méliès vo filme Cesta na Mesiac (1902) použil trikové fotografické efekty. V tomto krátkom filme zobrazil cestu na Mesiac, kde sa posádka stretáva s tamojšími obyvateľmi.

Ďalším významným príkladom (prvým celovečerným filmom tohto žánru) bol film Metropolis (1927) z nemeckej produkcie. Dej sa odohráva vo futuristickej mestskej dystópii a sleduje sociálne rozdiely medzi jednotlivými vrstvami obyvateľstva. Vo filme vystupuje robotická postava Maschinenmensch.

30. – 50. roky

[upraviť | upraviť zdroj]

Od 30. do 50. rokov 20. storočia tento žáner v hollywoodskej produkcii pozostával hlavne z nízkorozpočtových béčkových filmov. V Československu režíroval Otakar Vávra v roku 1948 film Krakatit podľa románu Karla Čapka a Karel Zeman natočil v roku 1955 dobrodružnú Cestu do praveku a v roku 1958 Vynález skazy.

Výrazným počinom 60. rokov sa stal film Stanleyho Kubricka 2001: Vesmírna odysea (1968), ktorý sfilmoval podľa slávneho autora sci-fi literatúry Artura C. Clarka. V období trvajúcej studenej vojny silno rezonovala myšlienka vyjadrená v Planéte opíc (1968). V rovnakej dekáde bol uvedený sci-fi seriál Star Trek a Pán času (v origináli Doctor Who). V Československu bola uvedená komédia Kdo chce zabít Jessii? (1966).

70. roky sa niesli na vlne pristátia na Mesiaci a vedecko-fantastický film sa stal populárnym. Andrej Arsenievič Tarkovskij uviedol film Solaris (1972) so silnými prvkami psychológie, a neskôr film Stalker (1979) na motívy románu Piknik pri ceste. Uvedený bol prvý diel Hviezdnych vojen od Georgea Lucasa (1977). Žáner úspešne kombinuje s inými napríklad s westernom vo filme Westworld (1973) od Michaela Crichtona, alebo s hororom vo filme Votrelec (1979) režiséra Ridleyho Scotta. Na Slovensku bol natočený seriál pre deti Spadla z oblakov (1978) a diváci u nás si mohli pozrieť aj filmy Zítra vstanu a opařím se čajem (1977) a Což takhle dát si špenát (1977).

Ten istý režisér v 80. rokoch natočil sci-fi noir Blade Runner (1982), dnes už kultový film z distopickej budúcnosti, v ktorej znie hudba od Vangelisa. V tom istom roku Steven Spielberg režiroval film E. T. mimozemšťan (1982) a nasledovali filmy ako akčné sci-fi Terminátor (1984) Jamesa Camerona, Návrat do budúcnosti (1985) a RoboCop (1987). Z domácej produkcie možno spomenúť komédiu s vedecko-fantastickými prvkami Tajemství hradu v Karpatech (1981), satirický Srdečný pozdrav ze zeměkoule (1982) a v susednom Poľsku bola uvedená Sexmisia (1984).

90. roky priniesli vedecko-fantastické filmy, ktoré čoraz častejšie využívali pre špeciálne efekty počítačovú grafiku, výraznejšie sa objavuje zastúpenie témy kyberpunk. Medzi vedecko-fantastické filmy tejto dekády patria:

Nové milénium

[upraviť | upraviť zdroj]

Nové milénium prináša zastúpenie vedeckej fantázie v početných filmoch o superhrdinoch, vznikajú nové verzie (remake) a digitálna kinematografia sa stáva dostupnejšou a využívanejšou. Spomenúť možno filmy:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ ADAMOVIČ, Ivan. Encyklopedie fantastického filmu. Praha : Cinema, 1994. ISBN 80-901675-3-5. S. 9.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vedecko-fantastický_film&oldid=8096897“