Velický štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Velický štít
vrch
Velický štít
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Tatranská Javorina, Vysoké Tatry
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Dunajec, Poprad
Nadmorská výška 2 319 m n. m.
Súradnice 49°10′26″S 20°08′06″V / 49,174°S 20,1349°V / 49.174; 20.1349
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Prvovýstup A. Otto, P. Čižák
 - dátum 12. august 1897
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Velický štít
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Velický štít[1] (2 319 m n. m.[2]) je vrch v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na Slovensku. Leží nad Tatranskou Poliankou, približne 15 km severozápadne od Popradu.[3] Južne stojí Sliezsky dom.[2]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho názov je odvodený od bývalej obce, dnes mestskej časti Veľká.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Vyšné Hágy, Nová Polianka a Tatranská Polianka, juhovýchodne leží Starý Smokovec a Tatranská Lesná, východne Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a juhozápadne Štrbské Pleso.[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a Velická dolina.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Velický štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Lavínovým štítom (2 606 m n. m.) a Východnou Vysokou (2 428 m n. m.). Velické sedlo ho oddeľuje od Litvorového štítu, Poľský hrebeň od Východnej Vysokej. Južná stena spadá do Velickej doliny. Na sever vybieha hrebeň cez Velickú priehybu na Hrubú vežu a oddeľuje Litvorovú dolinu od Svišťovej doliny.[5] Hoci štít nie je veľmi vysoký ani výrazný, je turistom dobre známy, lebo ho zblízka vidno z frekventovaného sedla Poľský hrebeň.

Severným smerom sa nachádza Mlynár (2 170 m n. m.), Hrubá veža (2 086 m n. m.), Žabí vrch (2 203 m n. m.) a Predná Javorová veža (2 203 m n. m.), východným Svišťový štít (2 383 m n. m.), Divá veža (2 373 m n. m.), Východná Vysoká (2 428 m n. m.), Slavkovský štít (2 452 m n. m.), Bradavica (2 476 m n. m.) a Veľká Granátová veža (2 318 m n. m.), južným Kvetnicová veža (2 433 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.) a Lavínový štít (2 606 m n. m.) a západným Batizovský štít (2 448 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.), Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), Litvorový štít (2 413 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.) a Kačacia veža (2 197 m n. m.).[2] Severné svahy padajú do Litvorovej doliny, ktorú odvodňuje Biela voda do Dunajca, južne sa nachádza Velická dolina, z ktorej voda odteká Velickým potokom do rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú najmä okolité vrcholy a doliny Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj Volovské vrchy a vrchy v južnom Poľsku.[7]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto pohyb turistov je možný len značenými chodníkmi. Blízkym sedlom Poľský hrebeň na východnom úpätí prechádza zeleno značený turistický chodník z Tatranskej Polianky okolo chaty Sliezsky dom, ktorý sa pod sedlom pripája na modro značenú trasu z Lysej Poľany cez Litvorovú dolinu a sedlo Prielom ku Zbojníckej chate a do Tatranskej Lomnice.[3][6]

Výstupy[upraviť | upraviť zdroj]

Štít je dostupný len s horským vodcom. Z horolezeckých výstupov v minulosti možno spomenúť:

  • 1905 Prvovýstup A. Grósz s druhmi, hrebeňom od Velického sedla, II-III.
  • 1907 Prvovýstup A. Otto a P. Čizák, hrebeňom od sedla Poľský hrebeň, II.
  • 1973 Prvovýstup „Diretissima“ severnej steny, Z. Brázdil, J. Holec a J. Romanovský, V+ A2.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.
  5. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  6. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.
  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel, Olympia Praha 1977.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]