Veliteľstvo československého četníctva na Slovensku
Veliteľstvo československého četníctva na Slovensku bol riadiaci orgán četníctva počas Slovenského národného povstania (SNP), podliehajúci povereníctvu Slovenskej národnej rady (SNR) pre veci vnútorné. Funkciu jeho veliteľa zastával plk. Vladimír Bodický (krycie meno Branislav)[1], zástupcom veliteľa bol pplk. Ján Plakinger[2] a náčelníkom štábu stot. Jozef Peterka[3].
Priamym predchodcom tohto orgánu bolo Hlavné veliteľstvo žandárstva, ktoré sa v roku 1943 presťahovalo z Bratislavy do Štubnianskych Teplíc. Mnohí príslušníci Zboru žandárstva Slovenskej republiky tajne spolupracovali s Vojenským ústredím Slovenskej národnej rady na príprave povstania. Po vypuknutí SNP veliteľstvo vydalo rozkaz svojim podriadeným veliteľstvám zapojiť sa do povstania a premenovalo sa na „Veliteľstvo československého četníctva na Slovensku“[4]. Četníci sa zapojili do bojovej činnosti a v rámci revolučných národných výborov samostatne alebo spolu s milíciami vykonávali bezpečnostnú službu na povstaleckom území. Bojové jednotky štábu veliteľstva tvorila kombinovaná rota automatčíkov, tri bojové čaty a delostrelecká batéria. 21. septembra 1944 bolo veliteľstvo presunuté do Harmanca a neskôr do Brusna.[5][6]
Po potlačení povstania sa četníci aktivizovali v partizánskych jednotkách, napr. v partizánskej skupine Branislav, ktorú založili príslušníci veliteľstva a ktorá vyvíjala intenzívnu a produktívnu spravodajskú činnosť.[7] Mnohých četníkov zapojených do odboja postihli represálie okupačných vojsk (napr. postrieľanie zajatých četníkov na cintoríne v Revúcej).[6] Na základe nariadenia Predsedníctva SNR č. 6/1945 Zb. n. SNR zo dňa 23. februára 1945 o rozpustení žandárskych a policajných organizácií a formácií zanikli všetky žandárske útvary a vznikol jednotný bezpečnostný zbor s názvom Národná bezpečnosť, ktorý bol v roku 1947 zlúčený s ďalšími bezpečnostnými zložkami do Zboru národnej bezpečnosti.[8]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Plevza, Viliam, ed. (1984), „Bodický, Vladimír Branislav“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 43
- ↑ Plevza, Viliam, ed. (1984), „Plakinger, Ján“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 400
- ↑ Plevza, Viliam, ed. (1984), „Peterka, Jozef“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 392
- ↑ Jablonický, Jozef (1969), Z ilegality do povstania : (Kapitoly z občianskeho odboja) (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Epocha, str. 493
- ↑ Plevza, Viliam, ed. (1984), „Veliteľstvo československého četníctva na Slovensku“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 587
- ↑ a b Plevza, Viliam, ed. (1984), „četníctvo“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 77
- ↑ Plevza, Viliam, ed. (1984), „Branislav“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 49
- ↑ § 6 ods. 2 zákona č. 149/1947 Sb. ze dne 11. července 1947 o národní bezpečnosti. Sbírka zákonů a nařízení republiky Československé. Ročník 1947, částka 70, vydána dne 23. srpna 1947, s. 754.
Odporúčaná literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Lacko, Martin; Sabo, Ján (2011), Žandár troch režimov : Gustáv Polčík a jeho služba v Prievidzi v rokoch 1942 – 1972, Edícia Memoáre (1. vyd.), Bratislava: Ústav pamäti národa, ISBN 978-80-89-335-44-2, https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zandar-troch-rezimov.pdf, dost. 2020-04-30