Velký Blaník (prírodná rezervácia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Velký Blaník
Prírodná rezervácia
Rozhľadňa na vrchole kopca Velký Blaník
Štát Česko Česko
Región Stredočeský kraj
Okres Okres Benešov
Lokalita Louňovice pod Blaníkem
Nadmorská výška 460 – 635 m n. m.
Súradnice 49°38′31.34″S 14°52′17.27″V / 49,6420389°S 14,8714639°V / 49.6420389; 14.8714639
Rozloha 0,8468 km² (85 ha)
Vznik 22. október 1992[1]
 - Vyhlásila Správa CHKO Blaník
Správa AOPK ČR - CHKO Blaník[2]
Kód AOPK ČR 1657
Česko: Velký Blaník
Velký Blaník
Wikimedia Commons: Velký Blaník (nature reserve)
Webová stránka: Biolib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Jedno z oplotení, v ktorých prebieha sledovanie vplyvu zveri na prirodzenú obnovu lesa
Ukážka doskovitej odlučnosti ortoruly na skalnom odkryve v blízkosti rozhľadne
Acidofilné bučiny vo vyšších partiách kopca
Smreková monokultúra s väčším výskytom borovice na úpätí kopca

Velký Blaník je prírodná rezervácia, ktorá bola vyhlásená v roku 1992 na rozlohe 84,68 ha na kopci Velký Blaník (638 m n. m.) Správou CHKO Blaník na ochranu bukového porastu vo vyšších partiách kopca. Nachádza sa v blízkosti obce Louňovice pod Blaníkem, južne od mesta Vlašim, v okrese Benešov. Na vrchole kopca stojí turistická chata s drevenou rozhľadňou. Kopec je tvorený prevažne moldanubickými ortorulami, ktoré tu tvoria zaujímavé skalné útvary a balvanové prúdy.[3]

Spodná časť Velkého Blaníka je zalesnená druhotnými smrekovými lesmi, bukový les pôvodnej druhovej skladby je zachovaný vo vyšších partiách kopca.[4] Z významnejších živočíchov sa tu vyskytujú napríklad slimák egopis skalný (Aegopodis verticillus), pavúk Kratochviliella bicapitata, nosatec Magdalis carbonaria.[3]

Kopec Velký Blaník má pomerne bohatú históriu a svoje nenahraditeľné miesto v českých povestiach, taktiež sa počas českej histórie stal inšpiráciou niektorých významných umeleckých diel a patrí medzi najnavštevovanejšie turistické ciele CHKO Blaník a najnavštevovanejšie prírodné rezervácie v Česku vôbec.[5]

História a vývoj lokality[upraviť | upraviť zdroj]

V dobe pred 2400 rokmi bolo územie PR Velký Blaník pravdepodobne nezalesnené a nachádzalo sa tu keltské halštatsko-laténske hradisko. Počas stredoveku bol kopec pokrytý lesom, v ktorom bol výrazne zastúpený buk, a v niektorých obdobiach tu prebiehalo výmladkové hospodárenie. Dnešné, viac než štyridsať percentné zastúpenie smreka má pôvod na začiatku 20. storočia, kedy bol k obnove lesa používaný práve smrek. V 20. storočí tiež významne ustúpila jedľa, ktorá sa tu ešte v 19. storočí vyskytovala hojne, ale dnes ju tu v dospelých lesných porastoch nájdeme len ojedinele.

V roku 1941 bola na vrchole kopca Velký Blaník postavená drevená rozhľadňa v tvare husitskej hlásky, ktorá na Velký Blaník dodnes priťahuje turistický ruch.[6] Riadená ochrana územia Velkého Blaníku začala v roku 1981, kedy bola vyhlásená CHKO Blaník, v ktorej približnom strede sa Velký Blaník nachádza.[2] V oplotenkách, ktoré vybudovala Správa CHKO, prebieha sledovanie vplyvu zveri na prirodzenú obnovu lesa a v roku 1988 boli založené dve monitorovacie plochy na sledovanie epigeonu, snehových a dažďových zrážok a imisných vplyvov. PR Velký Blaník bola vyhlásená po ďalších jedenástich rokoch.[3]

Povesť[upraviť | upraviť zdroj]

K Velkému Blaníku sa vzťahuje povesť o blanických rytieroch, ktorí vo vnútri kopca spia. Títo rytieri vraj na rozkaz Sv. Václava vyrazia Českým krajinám na pomoc, až im bude najhoršie. Bližšie sa touto povesťou zaoberá článok Velký Blaník. Povesť o blanických rytieroch sa odráža v hudbe B. Smetanu, v literárnych dielach A. Jiráska a J. Vrchlického i vo výtvarnom umení J. Mařáka.[5] Z oblasti PR Velký Blaník tiež pochádza základný kameň Národného divadla.[5]

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Klimatické podmienky, geologické podložie a pôda[upraviť | upraviť zdroj]

Priemerná ročná teplota na území PR Velký Blaník je 6,8 °C a priemerné ročné zrážky dosahujú 632 mm.[6]

Výrazný chrbát Velkého Blaníka je tvorený od SV k JZ hrasťou moldanubickej ortoruly.[7] Severná časť kopca je tvorená prevažne muskovitickými alebo biotit-muskovitickými ortorulami s turmalínom, ktoré často prechádzajú do pegmatitu. Zvyšok kopca je tvorený muskovit-biotitickými ortorulami.[5] Dozvuky intruzivných procesov, ktoré viedli k vzniku masívu Blanickej ortoruly, pravdepodobne súvisia s vytvorením zlatonosného ložiska v oblasti Roudného juhozápadne od Velkého Blaníka.[4] V PR Velký Blaník možno uvidieť početné odhalené skalné odkryvy s typickými ukážkami doskovitej odlučnosti ortoruly pri zvetrávaní, mrazové zruby a balvanové prúdy.

Pôda tu má balvanitý povrch a na väčšine územia prevažujú kambizeme, na skalných odkryvoch sa miestami vo veľmi slabých vrstvách tvoria rankerové pôdy.[5]

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Bukové lesy pôvodnejšej druhovej skladby pri vrchole kopca sú radené do pásma ochranných lesov.[6] Na juhovýchodných a južných suťových partiách kopca sú zaujímavé porasty hrabu, javora horského, lipy a brestu. Na úpätí kopca sa rozkladá smreková monokultúra s výskytom borovice ako snaha o obnovenie lesa po kalamite, ktorá zničila bukový porast v týchto miestach. Bylinný podrast je tu typický pre druhovo chudobné acidofilné bikové bukové lesy (Luzula-Fagion) na minerálno chudobnom horninovom podloží, vyskytujú sa tu aj diagnostické druhy kvetnatých bučín, a to na úpätiach skál a v dolných častiach suťových polí. Z tunajších najzaujímavejších druhov bylín môžeme menovať napríklad plavúň pučivý (Lycopodium annotinum), srnovník purpurový (Prenanthes purpurea), pšeno rozložité (Millium effusum), samorastlík klasnatý (Actaea spicata), bažanka trváca (Mercurialis perennis) a vranovec štvorlistý (Paris quadrifolia).[5]

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Pomerne cenná je táto rezervácia tiež zo zoologického pohľadu. Predovšetkým sa tu vyskytuje slimák egopis skalný (Aegopodis verticillus), ktorý je zaradený do Červenej knihy. Vyskytuje sa tu tiež cez 200 druhov pavúkov, z ktorých jedným z najvzácnejších je Kratochviliella bicapitata. Z ďalších zaujímavých alebo chránených druhov tu nájdeme nosatcovitého chrobáka Magdalis carbonaria alebo druhy Acalles camelus, Acalles commutatus a Echinodera hypocrita, ktoré dokladajú kontinuálne trvania lesa. Z vtákov tu nájdeme napríklad holuba plúžika (Columba oenas), holuba hrivnáka (C. palumbus), jastraba veľkého (Accipiter gentilis) , myšiarku ušatú (Asio otus), výra skalného (Bubo bubo), krutohlava hnedého (Jynx torquilla), muchára sivého (Muscicapa striga), muchárika malého (Ficedulla parva), kôrovníka dlhoprstého (Certhia familiaris) a kôrovníka krátkoprstého (Certhia brachydactyla). Z plazov sa tu vyskytuje napríklad slepúch lámavý (Anguis fragilis), jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis) a objavuje sa tu i vretenica severná (Vipera berus). skokan hnedý (Rana temporaria) je tu jedným zo zástupcov obojživelníkov. Zo stavovcov tu môžeme vidieť napríklad vevericu obyčajnú (Sciurus vulgaris), a to obe jej formy, červenohnedú aj hnedočiernu alebo zostatkovú populáciu muflónov (Ovis musimon).[5]

Doterajšia ochrana a súčasné ohrozenia[upraviť | upraviť zdroj]

Miestne bukové porasty sú zaradené do génovej základne Velký Blaník a využívajú sa ako regionálny zdroj osiva pre obnovu tunajších lesov, počas ktorej sa nevyužívajú nepôvodné dreviny (vrátane smrekovca). Na PR Velký Blaník sa vzťahuje prioritný cieľ Správy CHKO Blaník, že v 1. zóne CHKO Blaník nebude v cieľovej skladbe žiadne zastúpenie nepôvodných drevín.

Negatívny vplyv na prirodzenú obnovu lesa má tunajšia nepôvodná populácia muflónov, a to kvôli vyššej intenzite ohryzu. Plán starostlivosti na obdobie 2003 - 2013, okrem iného navrhuje zakotvenie povinnosti úplnej likvidácie zostatkovej muflónej populácie do zmluvy o prenájme poľovného revíru ako riešenie tohto problému. Rad negatívnych vplyvov ďalej prináša turizmus prevažne priťahovaný prevádzkou rozhľadne. Najmä ide o pokusy o vjazd na územie PR na koňoch, motocykloch a terénnych vozidlách, zošľap pôdy a obnažovanie koreňov stromov, vjazd na terénnych bicykloch, nepovolené lezenie po skalách (to je problém najmä v čase hniezdenia vtákov), nepovolené zakladanie ohňov a odhadzovanie odpadkov.[6]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

PR Velký Blaník patrí vďaka povesti o blanických rytieroch k najnavštevovanejším prírodným rezerváciám v Česku. Druhým turistickým lákadlom je už spomínaná rozhľadňa umiestnená na vrchole kopca, z ktorej je možný kruhový rozhľad do širokého okolia za hranice CHKO.[5]

Cez rezerváciu vedie červená turistická značka z Louňovíc pod Blaníkem do obce Kondrac, medzi Louňovicami a vrcholom kopca je ešte odbočka tejto značky smerom do PR Malý Blaník.[8] Na tejto značke je tiež umiestnený 4 kilometre dlhý náučný chodník "S rytířem na Blaník" so 14 zastávkami a 17 špeciálnych zastavení pre deti, vykonávaných viac interaktívnou formou - tento chodník zahŕňa prudké stúpanie tesne pred vrcholom kopca, kam sa dá dostať pohodlnejšie, ale o trošku dlhšou cestou.[9] Na vrchol kopca vedie tiež zelená turistická značka z obce Načeradec.[8]

Fotogaléria[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jedno z interaktívnych detských zastavení náučného chodníka
    Jedno z interaktívnych detských zastavení náučného chodníka
  • tzv. Veřejová skala
    tzv. Veřejová skala
  • Skalní odkryv v PR Velký Blaník
    Skalní odkryv v PR Velký Blaník

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ PR Velký Blaník [online]. Biolib.cz, [cit. 2010-11-04]. Dostupné online. (po česky)
  2. ↑ a b Agentura ochrany přírody a krajiny České republiky - PR Velký Blaník [online]. . Dostupné online. (po česky)
  3. ↑ a b c KOVAŘÍK, Václav; PEŠOUT, Pavel. 100 let ochrany přírody a krajiny na Podblanicku. Vlašim : Český svaz ochránců přírody Vlašim, Muzeum okresu Benešov, 2000. Maloplošná zvláště chráněná území, s. 86. ISBN 80-86327-08-6 (ČSOP Vlašim), ISBN 80-86452-01-8 (Muzeum okresu Benešov).
  4. ↑ a b FRIEDL, Karel, et al. Chráněná území v České republice. Praha : Informatorium, 1991. CHKO Blaník, s. 29 - 30. ISBN 80-85368-13-7.
  5. ↑ a b c d e f g h LOŽEK, Václav, et al. Chráněná území ČR, svazek XIII.. Praha : Agentura ochrany přírody a krajiny ČR a EkoCentrum Brno, 2005. Přírodní rezervace Velký Blaník, s. 600 - 601. ISBN 80-86064-87-5(AOPKČR.Praha), ISBN 80-86305-01-5(EkoCentrumBrno.Brno).
  6. ↑ a b c d Plán péče pro Přírodní rezervaci Velký Blaník na období 2003 - 2013. [s.l.] : Správa CHKO Blaník, 2003. 32 s. Dostupné z WWW: http://www.blanik.ochranaprirody.cz/wps/PA_WCMLRingPortJSR286/jsp/iba/doc_download.jsp?wcm_path=/wps/portal/aopk_dokumenty/wb.chko/wb.ar.chko_blanik/wb.ar.sprava_chko/wb.ar.cinnost_spravy/c0381c0047675c34a2baae1aa65d4749.
  7. ↑ RUBÍN, Josef, et al. Navštivte... Národní parky a chráněné krajinné oblasti. Praha : Olympia, 2003. CHKO Blaník, s. 51. ISBN 80-7033-808-3.
  8. ↑ a b ČESKÁ SIBIŘ a TÁBORSKO sever : Soubor tur. map 1:50 000. 1. [s.l.] : Klub českých turistů Praha, 1992-95. 1 mapa.
  9. ↑ Agentura ochrany přírody a krajiny České republiky - Naučná stezka "S rytířem na Blaník" [online]. . Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Velký Blaník (přírodní rezervace) na českej Wikipédii.


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Velký_Blaník_(prírodná_rezervácia)&oldid=6418130“