Veronika lekárska
| Veronika lekárska | |
 Veronika lekárska – stonka s kvetmi. | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Veronica officinalis L.[1][2], 1753[1][2] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Veronika lekárska[3] (lat. Veronica officinalis)[4] je trváca bylina s plazivou stonkou a oválnymi listami[3] z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Jej prirodzený areál sa rozprestiera od Európy po západnú Sibír a Blízky východ.[4]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Veronika lekárska je trváca bylina s poliehavými alebo vystúpavými byľami dlhými 10 až 60 cm. Poliehavá chlpatá stonka v dolnej časti v uzloch zakoreňuje, bohato sa rozkonaruje, takže jediná rastlina môže časom vytvoriť hustý koberec. Vzpriamené sú len vrcholy kvetonosných stoniek.[5][6][7]
Protistojné krátko stopkaté listy sú vajcovité alebo široko elipsovité, na báze krátko klinovité a celistvookrajové. Smerom k tupému vrcholu sú na okraji jemne pílkovité a na oboch stranách čepele husto chlpaté.[5][8][7]
Bledo modrofialové (zriedka belavé) štvorpočetné kvety s priemerom 6 – 8 mm vyrastajú v pazuchách malých, striedavo postavených, úzko kopijovitých listeňov. Kvety sú usporiadané v strapcoch po 15 až 25 (30) kvetov. Stopky kvetov sú vzpriamené, kratšie ako listene a sú husto žliazkato chlpaté. Koruna je zvončekovito tanierovitá, s tmavšími žilkami. Horný korunný lupienok je oveľa väčší ako ostatné. Kvet má dve tyčinky a jednu čnelku, dlhú 2,5 – 4 mm. Kalich je štvordielny a kališné zuby sú podlhovasté.[3][5][6][8][7]
Žliazkaté alebo chlpaté tobolky sú z boku silno stlačené, obrátene srdcovité, na vrchole takmer uťaté alebo len plytko vykrojené a prevyšujú kalich. Semená sú oválne, ploské, asi 1 mm dlhé a žlté.[5][8][7]
Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]
Prirodzeným areálom rozšírenia veroniky lekárskej je celá Európa (okrem arktických oblastí), Madeira, Azorské ostrovy, Krym, Turecko, európske Rusko, severný Kaukaz, Irán, Turkménsko a západná Sibír. Za nepôvodný druh je považovaná v Severnej Amerike, Buriatsku, Južnej Afrike, Čile, Grónsku a na Sachaline.[4][5]
Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]
Veronika lekárska uprednostňuje suché a svetlejšie stanovištia v listnatých a zmiešaných lesoch, na trávnatých svahoch, pasienkoch a v trávnatých porastoch viatych pieskov. Kvitne v júni až auguste a je to hmyzoopelivý druh. Na Slovensku je hojná, s najvyšším výskytom do 1 680 m n. m.[5][8]
Význam a využitie[upraviť | upraviť zdroj]
Veronika lekárska sa využíva ako liečivá rastlina v ľudovom liečiteľstve. Jej kvitnúca vňať obsahuje triesloviny, horčiny, kyselinu askorbovú, saponíny, živicu, vosk a stopy silice. Ako droga napomáha čisteniu krvi, preto sa aplikuje pri ekzémoch, reumatizme, vysokej hladine cholesterolu v krvi a pri začínajúcej artérioskleróze. Má tiež mierny upokojujúci účinok, tlmí závraty a zlepšuje pamäť. Pri zhoršenom metabolizme, sa užíva čerstvo vytlačená šťava z rastliny.[5][6][9]
Mierne horká a trpká chuť a čaju podobná vôňa veroniky lekárskej viedli v 19. storočí k jej používaniu ako náhrady čaju vo Francúzsku, kde ju nazývali „thé d'Europe“, alebo „európsky čaj“. Francúzi dodnes používajú tento termín na pomenovanie rastliny.[10][11]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Veronika lekárska – habitat. -
Veronika lekárska – protistojné listy. -
Veronika lekárska – zakoreňovanie v uzloch stonky. -
Veronika lekárska – srdcovité tobolky.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Sp. Pl. ed. 1 11 (1753)
- ↑ a b Veronica officinalis L. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-01-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. S. 246.
- ↑ a b c Veronica officinalis [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. S. 170-173.
- ↑ a b c Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. S. 300-301.
- ↑ a b c d Naša príroda – Živočíchy a rastliny strednej Európy. prvé. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2000. S. 72.
- ↑ a b c d Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. S. 961-962.
- ↑ Sergej Mohnacký, Tibor Benčať, Karol Kočík, Blažena Benčaťová. Liečivé rastliny (vysokoškolská učebnica). 1.. vyd. Zvolen : Technická univerzita vo Zvolene, 2016. S. 254.
- ↑ Pharmacopoea Bavarica Iussu Regio Edita. Munich : Joseph Lindauer, 1822. Dostupné online. S. 132. (po latinsky)
- ↑ Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Veronica officinalis na anglickej Wikipédii.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veronika lekárska
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Veronika lekárska
