Veronika Šikulová
| Veronika Šikulová | |
| slovenská prozaička, autorka kníhy pre deti a mládež | |
 Veronika Šikulová pri preberaní ceny Krištáľové krídlo za rok 2015 | |
| Narodenie | 15. marec 1967 (57 rokov) Modra, Česko-Slovensko |
|---|---|
| Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave |
| Rodičia | Alica Šikulová, Vincent Šikula |
| Manžel | Marek Mihalkovič |
| Odkazy | |
| Commons |  Veronika Šikulová |
Veronika Šikulová (* 15. marec 1967, Modra) je slovenská prozaička, autorka kníh pre deti a mládež.[1]
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Je najstarším dieťaťom spisovateľa Vincenta Šikulu a psychiatričky Alice Šikulovej. Absolvovala gymnázium v Modre, žurnalistiku vyštudovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.[2]
Ako redaktorka pracovala v periodikách Literárny týždenník, Nový Čas a Meridián. Pracovala tiež v Múzeu Ľudovíta Štúra v Modre a v Malokarpatskej knižnici v Pezinku.[3]
Popri publicistike sa venovala písaniu próz. Prvé prózy publikovala v literárnej prílohe denníka Smena, v literárnych časopisoch Romboid, Slovenské pohľady a i.
Je vydatá za fyzika Mareka Mihalkoviča, syna básnika Jozefa Mihalkoviča.[4] Žije a tvorí v Modre.[1]
Literárna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]
- Odtiene (1997)
- Z obloka (1999)
- Mesačná dúha (2003)
- To mlieko má horúčku (2006)
- Domček jedným ťahom (2009)
- Miesta v sieti (2011)
- Diera do svetra (2012)
- Medzerový plod (2014)
- Petrichor (2016)
- Ži vo mne (2018)
- Tremolo ostinato (2020)
- Radosti a dni (2021)
- Pozor, bodkovaný pes! (2021)
- Líštičky majú rady teplo (2022)
- Zelená pošta (2022)
- Záhradky (Vyvolávanie) (2023)
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
- 1997: Cena Ivana Kraska za knižný debut Odtiene [3]
- 2015: Anasoft litera za knihu Medzerový plod [5][3]
- 2016: Krištáľové krídlo za rok 2015 v kategórii publicistika a literatúra za knihu Medzerový plod [6]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Veronika Šikulová [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, [cit. 2016-01-29]. Dostupné online.
- ↑ Veronika Šikulová In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2019-04-07]. Dostupné online. Archivované 2020-10-28 z originálu.
- ↑ a b c BALOGH, Alexander. Slovenskou knihou roka 2014 Medzerový plod Veroniky Šikulovej. Denník N (Bratislava: N Press), 2015-09-23. Dostupné online [cit. 2016-09-20]. ISSN 1339-844X.
- ↑ ČORNÁ, Tina. Fyzik Marek Mihalkovič: Do poslednej chvíle všetko spochybňujem. SME (Bratislava: Petit Press), 2005-04-14. Dostupné online [cit. 2016-09-20]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Víťazkou Anasoft litera 2015 je Veronika Šikulová [online]. Bratislava: Anasoft litera, 2015-09-23, [cit. 2016-09-20]. Dostupné online. Archivované 2017-09-21 z originálu.
- ↑ Laureáti Krištáľového krídla za rok 2015 [online]. kristalovekridlo.sk, 2016-01-28, [cit. 2016-09-20]. Dostupné online. Archivované 2017-03-04 z originálu.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veronika Šikulová
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Veronika Šikulová – Literárne informačné centrum
- Diela Veroniky Šikulovej v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
- Spisovateľka Veronika Šikulová: Bola som dcéra a už som mama – rozhovor v denníku SME (2010)
- Slávna dcéra slávneho otca Veronika Šikulová: Svet je náš... – rozhovor pre Diva.sk (2019)