Veterník (galaxia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Veterník
M101 hires STScI-PRC2006-10a.jpg
Pozorovacie dáta
(Epocha 2000.0)
Typgalaxia
Rektascenzia14h 03m 12,4s
Deklinácia54° 20′ 58″
Vzdialenosť27 mil. ly
Zdanlivá jasnosť (V)7,5
Zdanlivé rozmery (V)10´ x 8´
SúhvezdieVeľká medvedica
Fyzické charakteristiky
Iné označeniaM101, NGC 5457, Arp 26
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie

Súradnice: Hviezdna mapa 14h 03m 12s; 54° 20′ 58″

Veterník (iné názvy: Messier 101, M 101, NGC 5457, Arp 26) je špirálová galaxia typu Sc v súhvezdí Veľká medvedica s magnitúdou 7,9[1] a úhlovými rozmerami 28,8'x26,9'.[2]. Pohľad zo Zeme smeruje takmer kolmo na rovinu jej disku. Objavil ju Pierre Méchain 27. marca 1781.[1] Drobné škvrny obklopujúce galaxiu, ktoré v skutočnosti sú jasnejšie časti špirálových ramien, objavil a zapsal do katalógu William Herschel.[1]

Nachádza sa vo východnej časti súhvezdia, nad hviezdou Alkaid. Jej vzdialenosť od Slnka je približne 27 miliónov svetelných rokov a je najjasnejším členom skupiny galaxií M 101.[1] V tejto galaxii boli po prvýkrát pozorované hypernovy.

Pozorovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha M 101 v souhvězdí Velké medvědice

Pri výnimočne dobrých pozorovacích podmienkach je M 101 viditeľná aj obyčajným triedrom. Patrí totiž medzi najjasnejšie galaxie na oblohe, pretože nie je príliš ďaleko od Zeme a je pomerne veľká. Jej nalezenie je pomerne snadné vďaka tomu, že k nej od jasnej hviezdy Mizar vedie výrazný retiazok hviezd šestej a siedmej magnitúdy. Kvôli veľkým rozmerom galaxie je treba k jej pozorovaniu použiť nízke zväčšenie. Jasné jadro a jasné úseky špirálových ramien sú viditeľné až v ďalekohľade s priemerom aspoň 250 mm. Za priaznivých podmienok v ďalekohľade s priemerom 400 mm tieto ramená poskytujú zaujímavý pohľad.

M 101 má veľkú severnú deklináciu, preto je na veľkej časti severnej pologuľe cirkumpolárna, to je v celej Európe a takmer celej Severnej Amerike. Naopak na južnej pologuľi je viditeľná iba do stredných zemepisných šírok mierného pásu. Najvhodnejšie obdobie na jej pozorovanie je od februára do septembra.

História pozorovania[upraviť | upraviť zdroj]

Galaxiu objavil Pierre Méchain 27. marca 1781.[1] Charles Messier potom túto galaxiu zaradil do svojho katalógu,[1] opísal ju ako veľmi rozsiahly nejasný oblak bez hviezd na sever od ocasu Veľkej medvedice.[3] William Herschel v roku 1784 poznamenal, že jde o mlhavý objekt, ktorý sa neúspešne pokúšal rozložiť na hviezdy.[3] William Parsons Rosse ju pozoroval v polovině 19. storočí a ako prvý zaznamenal jej špirálový vzhľad, bola to jedna z prvých "špirálových mlhovin", ktoré objavil.[1] V roku 1966 Halton Arp vydal Katalóg podivných galaxií, do ktorého ju zaradil medzi galaxie s jedným mohutným ramenom.

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Snímok galaxie M101. Autor: Scott Anttila.

M101 leží vo vzdialenosti 27 milionov svetelných rokov od Zeme a je to špirálová galaxia so široko rozovretými ramenami, typu Sc[4] alebo presnejšie typu SAB(rs)cd.[2] Pri pohľadu zo Zeme je k pozorovateľovi natočená čelom, ale jej špirálové ramena sú viditeľné iba veľkými ďalekohľadmi. Skutočný priemer galaxie je približne 170 000 sveteľných rokov,[1] teda dvojnásobný oproti našej galaxii. Pozorovaním cefeid Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom v rokoch 1994 a 1995 umožnilo presné určenie vzdialenosti M101. Po neskoršiej novej kalibrácii tejto metódy tak vychádza vyššie spomenutá vzdialenosť 27 milionov sveteľných rokov.[1] Je najjasnejším členom M101 (skupina galaxií).[1] Jedno jej rameno je výrazne mohutnejšie a pravdepodobne je ovplyvnená interakciou s NGC 5474.

Jej zvláštnosťou je veľká populácia oblastí HII a mnoho z nich je veľkých a jasných. Tri sú tak výrazné, že majú vlastné NGC označenie: NGC 5461, NGC 5462 a NGC 5471.[5] V roku 1990 v nej bolo skatalogizovaných 1264 HII oblastí.[6]

V roku 2001 v nej bol pomocou Chandry röntgenový zdroj P98 identifikovaný ako ultražiarivý röntgenový zdroj (ULX) a dostal označenie M101 ULX-1. V roku 2005 pozorovania pomocou Hubblea a XMM-Newton ukázali, že tento zdroj má tiež optický náprotivok, čo naznačovalo, že to je röntgenová dvojhvezda.[7] Ďalšie pozorovania ukázali, že tento systém odporuje teoretickým modelom: na vysvetlenie je treba čierná diera o hmotnosti 20 - 30 slnečných hmotností, ktorá konzumuje materiál rýchlejšie ako je teoreticky možné.[8]

Supernovy[upraviť | upraviť zdroj]

Od počiatku 20. storočí boli v tejto galaxii pozorované 4 supernovy:[1]

  • SN 1909A - objavil ju Max Wolf 26. januára 1909, magnitúda 12,1,[9] pekuliárny typ
  • SN 1951H - objavená v septembri 1951, magnitúda 17,5,[9] typ II
  • SN 1970G - objavil ju Michael Lovas 30. júla 1970, typ II, magnituda 11,5[9][10]
  • SN 2011fe - objavená 24. augusta 2011, najjasnejšia z týchto štyroch, typ Ia, pri objave magnitúda 17,2, maximálna magnitúda 10,0 od 9. do 15. septembra. Ako prvá supernova tohto typu bola objavená menej ako deň od vzplanutia.[11]

10. februára 2015 v nej bola objavená jasná čevená nova M101 OT2015-1.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Galaxie Větrník na českej Wikipédii.

  1. a b c d e f g h i j k SEDS Messier Objects Database: Messier 101 Navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
  2. a b NASA/IPAC Extragalactic Database: Results for M 101 Navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
  3. a b SEDS.org, Messier 101: Observations and Descriptions Navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
  4. SEDS.org: Revised NGC Data for NGC 5457 Hartmut Frommert, Navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
  5. Star formation in the giant HII regions of M101. The Astrophysical Journal, 1999, s. 238. DOI10.1086/307619.
  6. Hodge, Paul W.; GURWELL, Mark; GOLDADER, Jeffrey D.. The H II regions of M101. I - an atlas of 1264 emission regions. Astrophysical Journal Supplement Series, August 1990, s. 661–670. DOI10.1086/191483.
  7. Kuntz, K.D.. The Optical Counterpart of M101 ULX-1. The Astrophysical Journal, 10 February 2005, s. L31–L34. Dostupné online [cit. 2018-09-09]. DOI10.1086/428571.
  8. Puzzling accretion onto a black hole in the ultraluminous X-ray source M101 ULX-1. Nature, 2013, s. 500. DOI10.1038/nature12762.
  9. a b c Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics (IAU), List of Supernovae Navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
  10. Universe Today, Afterlife of a Supernova Fraser Cain, Vydané 8. 6. 2005, navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
  11. Sky & Telescope, Supernova Erupts in M101 Kelly Beatty, Vydané 16. 9. 2011, navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)