Vetný člen
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{pracuje sa}} pre nečinnosť. (16. 12. 2021) |
Vetný člen je stavebná jednotka vety. Je to časť vety, ktorá je k inej časti vety v syntagmatickom vzťahu závislosti. Výrazovou bázou pre vetné členy sú plnovýznamové slovné druhy (podstatné mená, slovesá, prídavné mená, číslovky, príslovky) a slovný druh, ktorý tieto plnovýznamové slovné druhy zastupuje alebo odkazuje na predmety, javy a príznaky a to sú zámená. Neplnovýznamové slová ako predložky, spojky a častice nie sú vetnými členmi. Vetné členy sú navzájom spojené skladmi.
Delenie[upraviť | upraviť zdroj]
- Delenie 1
a) Dlhšia verzia delenia:
- základné (=hlavné, nosné) vetné členy:
- vetný základ (=fundament) - je definovaný ako (jediný) základný vetný člen (čiže nahrádza podmet a prísudok) v jednočlennej vete; v novších textoch je niekedy tento pojem člen porozdeľovaný na viacero iných nižšie uvedených vetných členov, čiže ako vetný člen už neexistuje; v mnohých jazykoch tento vetný člen prakticky odpadá už z toho dôvodu, že v nich jednočlenné vety existujú len vo veľmi obmedzenej miere
- podmet v užšom zmysle (=holý podmet)
- prísudok v širšom zmysle (=holý prísudok v širšom zmysle):
- prísudok v užšom zmysle (=holý prísudok v užšom zmysle, slovesný prísudok)
- predikatív (=menný prísudok [myslí sa v užšom zmysle, čiže bez sponového slovesa], menný člen prísudku, menná časť prísudku, neslovesný prísudok)
- rozvíjacie (=rozvíjajúce, vedľajšie, sekundárne) vetné členy:
- doplnok (=druhotný prísudok, verbálny atribút, predikatívny atribút a veľa iných názvov) – väčšinou sa zaraďuje ako rozvíjací vetný člen, ale na Slovensku sa už od 60. rokov v odbornejších prácach zaraďuje ako vetný člen, ktorý nie je ani základným ani rozvíjacím vetným členom, resp. často sa považuje za polopredikatívnu konštrukciu; na rozdiel od slovenčiny a češtiny sa vo veľkej väčšine jazykov doplnok nepovažuje za samostatný vetný člen (najčastejšie sa potom považuje za podtyp predikatívu a tým aj prísudku v širšom zmysle - pozri vyššie)
- predmet
- príslovkové určenie
- prívlastok v širšom zmysle:
- prívlastok v užšom zmysle
- prístavok (=prístavkový prívlastok)
Napríklad vo vete Títo zahraniční turisti dali ráno v Bratislave opití mladému vrátnikovi kľúče je: títo - prívlastok, zahraniční - prívlastok, turisti - podmet v užšom zmysle, dali - prísudok v užšom zmysle, opití - doplnok, ráno - príslovkové určenie, v Bratislave - príslovkové určenie, mladému - prívlastok, vrátnikovi - predmet, kľúče - predmet.
Poznámky:
- 1. Na slovenských školách sa pri vetnom rozbore na skrátené označovanie jednotlivých vetných členov používajú tieto čísla: 1-prísudok, 2-podmet, 3-predmet, 4-príslovkové určenie, 5-prívlastok, 6-doplnok, 7 (alebo 5)-prístavok. Napr. menný prísudok je 1M a zhodný prívlastok je 5Z.
- 2. Pojem vetný člen v niektorých novších (najmä nemeckých) gramatikách nezahŕňa jednak prívlastok (pretože prívlastok je vždy len akýsi prívesok jednotlivých ostatných, teda "pravých" vetných členov) a jednak prísudok v užšom zmysle (pretože sloveso má pre svoju extrémnu dôležitosť vo vete samostatné postavenie). Vetné členy v tomto užšom zmysle sú teda len: podmet, predikatív (a doplnok), predmet a príslovkové určenie. V takýchto gramatikách sa niekedy uvádza, že základný vetný člen je len prísudok v užšom zmysle, kým ostatné vetné členy (okrem prístavku) sú rozvíjacie vetné členy.
- 3. Vo francúzskych textoch sa ako samostatný vetný člen zvykne uvádzať pôvodca deja pri trpnom rode - tzv. činiteľský komplement či činiteľské doplnenie. Je to napr. slovo človek vo vete Okno otvárané človekom. Inde vo svete sa pôvodca deja pri trpnom rode obyčajne považuje za druh predmetu.
- 4. Komplement (=doplnenie) je pojem, ktorý má v literatúre rôzne definície. Vo vzťahu k vyššie uvedenému deleniu môže tento pojem najčastejšie zahŕňať:
- a) [najmä v starších textoch:] predmet (V ruštine sa predmet dodnes volá v doslovnom preklade "doplnenie")
- b) [najmä v súčasných prakticky zameraných anglických textoch:] (i) predikatív (a doplnok), alebo (ii) predikatív (a doplnok) a predmet;
- c) predikatív, doplnok, predmet a časť príslovkových určení (konkrétne: tie príslovkové určenia, ktoré sú silno viazané na sloveso vo vete), to všetko vrátane tých prípadných prívlastkov, ktoré sú v danej vete s uvedenými komplementmi spojené; synonymum takto chápaného komplementu je konštitutívny vetný člen, opozitum je adjunkt (=voľný vetný člen)
- d) [najmä v súčasných francúzskych, španielskych a talianskych textoch:] predmet, príslovkové určenie, v širšom zmysle aj doplnok a/alebo prívlastok v širšom zmysle; synonymum takto chápaného komplementu je (v najširšom uvedenom ponímaní) rozvíjací vetný člen
- Komplement (=doplnenie) v súčasnom ponímaní (t.j. vyššie uvedené body a-d a pod.) nie je to isté ako doplnok v súčasnom ponímaní (t.j. druhotný prísudok), ale ľahko tu môže dôjsť k zámenám, pretože jednak v minulosti sa slovom doplnok u nás označoval komplement v súčasnom ponímaní (t.j. najmä vyššie uvedené významy a, b(i)) a jednak niektorí slovenskí autori (mätúco) uvádzajú ako cudzoslovný ekvivalent pojmu doplnok v súčasnom ponímaní názov komplement.
- 5. Príslovkové určenie, prívlastok v širšom zmysle a prípadne doplnok sa (pri použití niektorých z možných definícií a spravidla len približne) dajú označiť aj ako modifikátor alebo adjunkt.
b) Kratšia verzia delenia:
- podmet v širšom zmysle (= rozvitý podmet, podmetová časť vety)
- prísudok v najširšom zmysle (= rozvitý prísudok, prísudková časť vety)
Napríklad vo vete Títo zahraniční turisti dali opití ráno v Bratislave mladému vrátnikovi kľúče je:
- - títo zahraniční turisti - podmet v širšom zmysle,
- - dali opití ráno v Bratislave mladému vrátnikovi kľúče - prísudok v najširšom zmysle.
Zdroje Delenia 1:
- Delenie 2
- Delenie 3
- Jednoduché vetné členy (holé vetné členy) - spravidla len jedno pomenovanie (napr. strom, povedal by som)
- Zložené vetné členy (rozvité vetné členy) - navzájom sa dopĺňajúce rôznorodé časti (napr. veľa papiera, prestať hovoriť), inými slovami vetné členy spojené určovacím skladom
- Viacnásobné vetné členy - rovnocenné časti vystupujúce voči súvzťažnému komponentu ako celok (napr. deti a dospelí, pekný a mladý)
- Delenie 4
- Vetné členy vyjadrené vetne - vetným členom je podradená vedľajšia veta
- Vetné členy vyjadrené nevetne (člensky) - ostatné