Vetný člen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Vetný člen je stavebná jednotka vety. Je to časť vety, ktorá je k inej časti vety v syntagmatickom vzťahu závislosti. Výrazovou bázou pre vetné členy sú plnovýznamové slovné druhy (podstatné mená, slovesá, prídavné mená, číslovky, príslovky) a slovný druh, ktorý tieto plnovýznamové slovné druhy zastupuje alebo odkazuje na predmety, javy a príznaky a to sú zámená. Neplnovýznamové slová ako predložky, spojky a častice nie sú vetnými členmi. Vetné členy sú navzájom spojené skladmi.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Delenie 1

a) Dlhšia verzia delenia:

Napríklad vo vete Títo zahraniční turisti dali ráno v Bratislave opití mladému vrátnikovi kľúče je: títo - prívlastok, zahraniční - prívlastok, turisti - podmet v užšom zmysle, dali - prísudok v užšom zmysle, opití - doplnok, ráno - príslovkové určenie, v Bratislave - príslovkové určenie, mladému - prívlastok, vrátnikovi - predmet, kľúče - predmet.

Poznámky:

1. Na slovenských školách sa pri vetnom rozbore na skrátené označovanie jednotlivých vetných členov používajú tieto čísla: 1-prísudok, 2-podmet, 3-predmet, 4-príslovkové určenie, 5-prívlastok, 6-doplnok, 7 (alebo 5)-prístavok. Napr. menný prísudok je 1M a zhodný prívlastok je 5Z.
2. Pojem vetný člen v niektorých novších (najmä nemeckých) gramatikách nezahŕňa jednak prívlastok (pretože prívlastok je vždy len akýsi prívesok jednotlivých ostatných, teda "pravých" vetných členov) a jednak prísudok v užšom zmysle (pretože sloveso má pre svoju extrémnu dôležitosť vo vete samostatné postavenie). Vetné členy v tomto užšom zmysle sú teda len: podmet, predikatív (a doplnok), predmet a príslovkové určenie. V takýchto gramatikách sa niekedy uvádza, že základný vetný člen je len prísudok v užšom zmysle, kým ostatné vetné členy (okrem prístavku) sú rozvíjacie vetné členy.
3. Vo francúzskych textoch sa ako samostatný vetný člen zvykne uvádzať pôvodca deja pri trpnom rode - tzv. činiteľský komplement či činiteľské doplnenie. Je to napr. slovo človek vo vete Okno otvárané človekom. Inde vo svete sa pôvodca deja pri trpnom rode obyčajne považuje za druh predmetu.
4. Komplement (=doplnenie) je pojem, ktorý má v literatúre rôzne definície. Vo vzťahu k vyššie uvedenému deleniu môže tento pojem najčastejšie zahŕňať:
a) [najmä v starších textoch:] predmet (V ruštine sa predmet dodnes volá v doslovnom preklade "doplnenie")
b) [najmä v súčasných prakticky zameraných anglických textoch:] (i) predikatív (a doplnok), alebo (ii) predikatív (a doplnok) a predmet;
c) predikatív, doplnok, predmet a časť príslovkových určení (konkrétne: tie príslovkové určenia, ktoré sú silno viazané na sloveso vo vete), to všetko vrátane tých prípadných prívlastkov, ktoré sú v danej vete s uvedenými komplementmi spojené; synonymum takto chápaného komplementu je konštitutívny vetný člen, opozitum je adjunkt (=voľný vetný člen)
d) [najmä v súčasných francúzskych, španielskych a talianskych textoch:] predmet, príslovkové určenie, v širšom zmysle aj doplnok a/alebo prívlastok v širšom zmysle; synonymum takto chápaného komplementu je (v najširšom uvedenom ponímaní) rozvíjací vetný člen
Komplement (=doplnenie) v súčasnom ponímaní (t.j. vyššie uvedené body a-d a pod.) nie je to isté ako doplnok v súčasnom ponímaní (t.j. druhotný prísudok), ale ľahko tu môže dôjsť k zámenám, pretože jednak v minulosti sa slovom doplnok u nás označoval komplement v súčasnom ponímaní (t.j. najmä vyššie uvedené významy a, b(i)) a jednak niektorí slovenskí autori (mätúco) uvádzajú ako cudzoslovný ekvivalent pojmu doplnok v súčasnom ponímaní názov komplement.
5. Príslovkové určenie, prívlastok v širšom zmysle a prípadne doplnok sa (pri použití niektorých z možných definícií a spravidla len približne) dajú označiť aj ako modifikátor alebo adjunkt.

b) Kratšia verzia delenia:

Napríklad vo vete Títo zahraniční turisti dali opití ráno v Bratislave mladému vrátnikovi kľúče je:

- títo zahraniční turisti - podmet v širšom zmysle,
- dali opití ráno v Bratislave mladému vrátnikovi kľúče - prísudok v najširšom zmysle.

Zdroje Delenia 1:

Delenie 2
Delenie 3
Delenie 4
  • Vetné členy vyjadrené vetne - vetným členom je podradená vedľajšia veta
  • Vetné členy vyjadrené nevetne (člensky) - ostatné