Vetranie (bývanie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Vetranie miestností:

V stavebnobiologickom navrhovaní konštrukcií obvodového plášťa s membránovými vlastnosťami v snahe o dosiahnutie „priedušnosti“ stien môže vzniknúť mylná domnienka, že obvodový plášť preberá funkciu výmeny vzduchu medzi interiérom a exteriérom. Človek potrebuje počas jednej hodiny pri bežnej činnosti v priemere asi 32 m³ čerstvého vzduchu, za rovnaký čas vydýcha 30 až 40 litrov oxidu uhličitého, preto je do obytných miestností (samozrejme, v závislosti od počtu osôb v nej, ich činnosti a veľkosti miestnosti) potrebný prísun približne 60 m³ čerstvého vzduchu za hodinu. Výmena plynov cez steny, stropy a strechu teda v nijakom prípade nemôže zohrávať v zabezpečení požadovanej výmeny vzduchu v takomto objeme podstatnú rolu, rovnako ako v prípade živých organizmov, pri ktorých okrem nepatrnej miery kožného dýchania podstatnú mieru výmeny vzduchu zabezpečuje pľúcne dýchanie.

Nevyhnutná výmena vzduchu v obytných miestnostiach sa pohybuje okolo 0,4 až 0,8 násobku objemu priestoru za hodinu, pri zvýšenej činnosti okolo 1,5 násobku. Na jednu osobu v spálňach treba počítať s výmenou asi 20 m³ vzduchu za hodinu, pri ľahších domácich prácach je to okolo 30 m³ a v kúpeľni asi 60 m³ vzduchu. Pretože sa všetky miestnosti nevyžadujú súčasne, nemožno celkovú požadovanú výmenu vzduchu v dome vypočítať len prostým sčítaním jeho výmeny v jednotlivých miestnostiach.

Vetranie vo vnútorných priestoroch má tieto funkcie:

  • prísun čerstvého vzduchu a odvod opotrebovaného vzduchu
  • odvod prípadných škodlivín (cigaretový dym, formaldehyd, oxidy uhlíka a pod.),
  • regulácia vlhkosti (výmena vlhkého teplého vzduchu suchším studeným),
  • dostatočný prísun kyslíka potrebného na horenie v prípadných otvorených ohniskách (plynové sporáky, pece, kozuby a pod.)

Druhy vetrania[upraviť | upraviť zdroj]

  • prirodzené vetranie
  • nútené vetranie:
    • vetranie s núteným odvodom vzduchu
    • nútené vetranie s centrálnym prívodom i odvodom vzduchu
    • decentralizované jednotky s prívodom i odvodom vzduchu

Zásady prirodzeného vetrania[upraviť | upraviť zdroj]

Vetraniu vo vnútorných priestoroch sa vo všeobecnosti nevenuje dostatočná pozornosť. Pre vetranie obytných miestností platí hlavná zásada „ často-krátko-účinne“ a vetranie by sa malo vykonávať tri – až štyrikrát denne ráno, napoludnie, popoludní a pred spaním. Vetranie vnútorných priestorov možno rozdeliť na nutné a nárazové. Nutné vetranie súvisí so spôsobom využívania priestorov a musí umožňovať krátkodobú výmenu potrebného množstva vzduchu. Účelom základného vetrania je zabezpečiť dostatočný odvod plynov a pár z vnútorných priestorov uvoľňovaných z materiálov, rastlín a pod. aj pri uzavretých oknách a v čase neprítomnosti užívateľov. Základné vetranie by nemalo nahrádzať nárazové vetranie prostredníctvom otvárania okien. Dĺžka vetrania je závislá od teploty vonkajšieho vzduchu. Ak v letnom období sklopné okno umožňuje neustálu výmenu vzduchu, v prechodnom období nie je rozdiel teplôt taký výrazný a musí sa vetrať dlhšie ako v zime pri teplote vonkajšieho vzduchu napr. −10 °C.

Pri nedostatočne vykurovaných alebo vôbec nevykurovaných miestnostiach môže povrchová teplota aj dostatočne tepelne izolovaných obvodových stien alebo vnútorných stien vedľajších miestností klesnúť pod kritickú teplotu rosného bodu. Pri nedostatočnom odvetraní týchto miestností môže stúpnuť nasýtenosť vzduchu vodnými parami a prekročiť únosnú mieru. V oboch prípadoch sa môže na najstudenších miestach povrchov tvoriť kondenzát a následne plesne. Preto sa odporúča zabezpečiť temperovanie všetkých miestností v dome v potrebnej miere, resp. zabezpečiť ich dostatočné vetranie.

Každý stavebný prvok alebo zariaďovací predmet ochladený vplyvom vetrania vyžaduje podstatne vyšší prísun energie na dosiahnutie pôvodnej teploty ako vzduch, preto je nevyhnutné vetrať takým spôsobom, ktorý zabezpečí potrebnú výmenu vzduchu za minimálny čas. Tejto podmienke vyhovuje priečne vetranie, ktoré ako jediné možno označiť za „energeticky úsporný spôsob vetrania, pretože všetky ostatné spôsoby sú podstatne menej účinné. Predovšetkým pri vetraní sklopným okenným krídlom sa môžu dostaviť negatívne účinky ako napr. príliš suchý vzduch v miestnosti (vnikaním vonkajšieho studeného vzduchu), vychladnutie povrchov najmä v blízkosti okna, zvýšenie energetickej spotreby a nedostatočná kvalita vnútorného vzduchu, pretože do výmeny vzduchu sa nezapája celý objem miestnosti. Situáciu môžu zhoršiť závesy alebo vykurovacie telesá v blízkosti okna.

Aj počas vykurovacej sezóny je potrebné niekoľkokrát denne krátke nárazové vetranie, podľa možnosti úplným otvorením všetkých okien. Celý objem použitého vzduchu sa počas niekoľkých minút nahradí čerstvým, pričom povrchy nevychladnú. V niektorých krajinách (napr. Škandinávii) sú už dnes bežné zariadenia na kontrolované vetranie so spätným získavaním tepla, pretože nekontrolovaným vetraním uniká v zime veľké množstvo tepla. Ak vnútorný vzduch zaťažujú aj ďalšie škodliviny (zápachy, rozpúšťadlá, radón a pod.) riziko zdravotných problémov výrazne narastá, pretože najmä vdychovaním plynných látok sa škodliviny dostávajú do krvného obehu a toxikujú organizmus.

Odporúčania[upraviť | upraviť zdroj]

  • priebežná výmena vzduchu (v teplom ročnom období) sa dá dosiahnuť sklopnými okennými krídlami, posuvnými regulátormi alebo vetracími klapkami.
  • Pri vyššej teplote v miestnosti sa zvyšuje aj koncentrácia prchavých škodlivín zo stavebných materiálov alebo vnútorného zariadenia, preto je vhodnejšie udržiavať v miestnostiach nižšiu teplotu vzduchu a obliecť si teplejšie oblečenie, sprievodným efektom sú aj energetické úspory,
  • Prečisťovanie vnútorného vzduchu podporuje aj sorpčný povrch stien a stropov, ako aj rastliny.
  • Relatívna vlhkosť vzduchu by nemala klesnúť pod 30 %, pretože následkom toho sa zvyšuje zaťaženie vzduchu prachom.
  • Ako príjemný sa vníma nehybný alebo len mierne sa pohybujúci vzduch, rýchlosť prúdenia vzduchu v miestnosti by zásadne nemala prekročiť 0,2 m/s.