Vezír
Vezír bol v historiografii známy ako vysoký hodnostár na území Osmanskej ríše. Spravidla býval aj členom rady sultána.[1] Spočiatku mal díván ako rada samotného sultána miesto pre jedného vezíra. O čosi neskôr sa počet zvýšil až na sedem členov rady a po čase rástol znovu. Vezír, ktorý mal najvyššie miesto, stál na čele administratívneho aparátu Osmanskej ríše, pričom zároveň predstavoval hlavné velenie armády v čase sultánovej neprítomnosti.[2]
V období konca 16. storočia mali niektorí a napokon od roku 1623 všetci miestodržitelia v Budíne ako centre pašalíka práve tento titul.[3]:176 Za 145 rokov sa na tomto poste v Budíne vystriedalo vyše týchto politikov[4]. Viacerí zastávali tento post dokonca dvakrát či trikrát. Samotný miestodržiteľ predstavoval hlavné velenie provinčných vojsk sipáhiov. Okrem iného stál na čele provinčnej správy. V tejto funkcii bol nariadeným voči poradnému orgánu provincie (pašalíka) a to dívánu. Tento poradný orgán Osmanskej ríše tvoril jednak predstaviteľ finančnej správy (defterdár), zástupca jurisdikcie (kádí), duchovný vodca (mufta) ale aj veliteľ jednotlivých armád v provincii, presnejšie pre janičiarov a jazdcov (sipáhi).[3]:177
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ SEGEŠ, Vladimír a kol. Encyklopédia vojen. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2020. ISBN 978-80-551-5611-8. S. 331.
- ↑ KOPČAN, Vojtech; KRAJČOVIČOVÁ, Klára. Slovensko v tieni polmesiaca. 1. vyd. Martin : Osveta, n.p., 1983. S. 184.
- ↑ a b KOPČAN, Vojtech. Turecké nebezpečenstvo a Slovensko. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1986.
- ↑ BADA, Michal. Slovenské dejiny. 1. vyd. Zväzok II : 1526 – 1780. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2017. 385 s. ISBN 978-80-8119-103-9. S. 42.