Višňové (okres Žilina)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°10′00″S 18°46′00″V / 49,166667°S 18,766667°V / 49.166667; 18.766667
Višňové
obec
Visnove2.jpg
VlajkaVisnove.png
Vlajka
Erb Visnove.gif
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Región Horné Považie
Rieky Rosinka, Mlynárov potok
Nadmorská výška 450 m n. m.
Súradnice 49°10′00″S 18°46′00″V / 49,166667°S 18,766667°V / 49.166667; 18.766667
Rozloha 15,17 km² (1 517 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 800 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 184,57 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1393
Starosta Marcela Halaganová[3] (nezávislá)
PSČ 013 23
ŠÚJ 518093
EČV ZA
Tel. predvoľba +421-41
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Višňové 556
013 23
E-mailová adresa urad@visnove.sk
Telefón 5972381
Fax 5972381
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Višňové, Žilina District
Webová stránka: www.visnove.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Obecný úrad, Višňové 556, 013 23
Portal.svg Slovenský portál

Višňové je obec na Slovensku v okrese Žilina.

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

O pôvode názvu jestvujú tri teórie; prvá hovorí o založení dediny na mieste zarastenom višňami, druhá odvodzuje pomenovanie podľa vyvýšeného položenia (nadmorskej výšky), na ktorom bola obec založená, tretia odvodzuje názov od priezviska dedičného richtára Višňovského.[4]

Historické názvy obce sú[5]:

  • 1393 Wysnew
  • 1438 Wyssnowa
  • 1439 Felfalu
  • 1474 Wysnyewe
  • 1598 Wysnowe

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Je situovaná vo východnej časti Žilinskej kotliny, na severozápadných svahoch Lúčanskej Malej Fatry, v údolí potoka Rosinka, asi 8 km JV od mesta Žilina. Stred obce má nadmorskú výšku 450 m n. m. a chotár od 420 po 1 364 m n. m. (Minčol). Z vyššie položených častí obce je priamy otvorený výhľad na Žilinskú kotlinu i Kysuce.

Za obcou sa do pohoria Malá Fatra zarezáva malebná Višňovská dolina, známa svojimi krasovými úkazmi, vyvieračkou a lezeckými stenami. Obkolesujú ju vrchy Hoblík, Suchárová, Úplaz, Minčol, Horná i Dolná roveň a Valientov diel.

Severnú pahorkatinnú časť chotára tvoria štrkové nánosy, južnú hornatinnú v Lúčanskej Malej Fatre druhohorné horniny. Prevládajú hnedé lesné pôdy, stredne ťažké fluvizeme a pseudogleje, lesy sú len v južnej časti.[5] Neďaleko centra obce sa nachádza malý lesopark, miestnymi nazývaný Hájik. V minulosti sa v doline ťažilo zlato a na úpätí Hoblíka istý čas aj dolomit.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v mierne vlhkej oblasti, na rozhraní mierne teplej a mierne chladnej klimatickej oblasti. Vo vyššie položenej podhorskej a chladnejšej južnej časti je priemerná teplota vzduchu v januári −3 až −6 °C, vo vegetačnom období (apríl – september) 12 – 14 °C. V severnejšej, mierne teplej oblasti sú priemerné teploty nepatrne vyššie – v januári −2 až −5 °C a vo vegetačnom období 13 – 15 °C. Počet dní s teplotou vzduchu nad 5 °C je spravidla od 208 do 242 dní.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Obcou preteká potok Rosinka, ktorý v chotári priberá Mlynárov potok, Jarok a niekoľko menších prítokov. Vo Višňovskej doline a širšom okolí sa nachádza viacero prameňov pitnej vody, pričom dva výdatné zdroje (v ústí doliny a v Zavalenom) zásobujú miestny verejný vodovod.

Symboly obce[6][upraviť | upraviť zdroj]

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

Erb Obce tvorí v modrom štíte vpravo stojaci muž v zlatom kabátci, klobúku a topánkach, ktorý v ľavici drží strieborný kosák, pravicou sa opiera o kmeň stromu so striebornou korunou a červenými višňami.

Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (1/7), červenej (2/7), žltej (1/7), modrej (2/7) a bielej (l/7). Vlajka má pomer strán 2:3 a končená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Pečať[upraviť | upraviť zdroj]

Je okrúhla, uprostred s erbom obce a kruhopisom OBEC VIŠŇOVÉ.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršími dôkazmi osídlenia okolia obce je popolnicové pohrebisko z bronzovej doby, kedy ľud lužickej kultúry obýval návršie v susednej Rosine, len niekoľko sto metrov od súčasnej hranice chotára Višňového. Vtedajší osídlenci sa zaiste pohybovali aj mimo vymedzený priestor svojho sídla. Priamym svedectvom osídlenia chotára boli slovanské mohyly z 9. storočia na severných svahoch vrchu Hoblík, ktoré však boli zničené poľnohospodárskou činnosťou.[7] V 14. storočí v súvislosti s tzv. nemeckou i valaskou kolonizáciou, stúpla hustota osídlenia tunajšieho regiónu. Višňové nesie stopy oboch typov osídľovania, čo potvrdzujú názvy niektorých častí chotára. Obec sa prvýkrát písomne spomína v roku 1393 ako Wysnew, doložená je z roku 1438 ako Wyssnowa, z roku 1439 ako Felfalu, z roku 1474 ako Wysnyewe, z roku 1598 ako Wysnowe, maďarsky Visnyó alebo Felsővisnyó (za Uhorska). Obec patrila panstvu Lietava, začas panstvu Strečno, nakoľko ležala na ich hranici. Z roku 1514 sa spomína gotický kostol s drevenou vežou, ktorý bol neskôr nahradený súčasným chrámom.

Okolo roku 1550 boli obyvatelia obce protestantskej viery. Višňovčania sa živili poľnohospodárstvom, chovom dobytka a nádenníctvom.[5] Urbársky súpis z roku 1539 podáva svedectvo o poddanom postavení obce, ktorá v tom období mala 24 domov, faru a školu. Uplatňovaním pravidla „čie panstvo, toho náboženstvo“ spôsobovalo, že najmä v 17. storočí boli tunajší obyvatelia raz katolíkmi, inokedy evanjelikmi. Vďaka zázračným uzdraveniam v kostole sv. Mikuláša koncom 17. storočia (od 1674) sa z neho stalo pútnické miesto, o čom bola vydaná aj malá knižka rosinským farárom. V 18. storočí sa starý kostol pútnikom javil tesný a preto bol v rokoch 1769 – 1782 vybudovaný súčasný kostol. Od roku 1787, resp. 1788 bola vo Višňovom opätovne založená farnosť, keďže v období reformácie sa pre nedostatok kňazov stala filiálkou rosinskej farnosti. Za podpory mecenášov z radov šľachty, ktorí mali v obci kaštieľ a pozemky (Ordódyovci, kremnický mešťan, banský úradník a niekdajší richtár Ján Zafiri a i.), no i kráľovského dvora Márie Terézie a samotnej cirkvi, boli v rokoch 1816 – 1820 ku kostolu pristavené dve 36 m vysoké veže.[8]

Popis máp vojenského mapovania Uhorska z konca 18. storočia spomína kostol a šľachtický dvor, no tiež potok, či mohutnými stromami husto zalesnené okolie. V dobrom stave boli cesty do Rosiny a Trnového, cesta do Turia bola kvôli blatistému podkladu prejazdná v závislosti od počasia. Veľké škody v obci spôsobili zemetrasenia v polovici 19. storočia, obyvateľstvo pobúrila aj revízia chotárnych hraníc obce a komasácia, realizovaná v roku 1867. Oživenie priniesol veľkostatkár, stavebný inžinier, bankár a podnikateľ Rudolf Krupec, ktorý odkúpil Ordódyovskú kúriu a na majetku presadzoval moderné princípy hospodárenia. Na jeho pozvanie tu istý čas strávil budúci prezident ČSR T. G. Masaryk. Zo zámoria sa vracajúci ľudia skupovali majetky a okrem tak potrebných peňazí prinášali nové poznatky, vedomosti a zručnosti, ktoré menili život v obci a v obci požívali všeobecnú úctu. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia prišla do obce vlna prisťahovalcov z Poľska, ktorí putovali za lepšími životnými podmienkami na juh cez Kysucké Beskydy.

Po biede, ktorú priniesla prvá svetová vojna, nastalo postupné oživenie; hrali sa divadlá, bola založená organizácia požiarnikov (hasičov) s vlastnou kapelou. Za I. ČSR to bola poľnohospodárska obec, zachovalo sa tkáčstvo, výšivkárstvo, košikárstvo, včelárstvo a chov oviec. Obec opakovane navštívili Andrej Hlinka a Jozef Tiso, ktorý bol už ako prezident prvej Slovenskej republiky slávnostným rečníkom počas púte mužov v roku 1939. Druhá svetová vojna sa čiernym písmom v dejinách obce zapísala najmä dátumom 3. september 1944, kedy po ostreľovaní partizánmi vojenskej hliadky Nemci vypálili niekoľko domov a ku kostolu odviedli na popravu množstvo mužov. Posledné jednotky nemeckej armády na Hoblíku a Valientovom diele zlikvidovala 1. brigáda 1. Československého armádneho zboru 29. apríla 1945.

Celé dvadsiate storočie bolo obdobím zásadných zmien a najväčších premien obce. Vybudovaná bola cesta zo Žiliny a v roku 1932 zavedená elektrina. Po druhej svetovej vojne bola postavená materská škola, zavedená pravidelná autobusová linka, zavedený telefón, vybudovaný obecný rozhlas a v roku 1959 dokončená nová budova základnej školy. Životnú úroveň pozdvihla výstavba spádového vodovodu, nákupného strediska, futbalového ihriska, kúpaliska a lyžiarskeho strediska na Holom diele. Kultúrny dom si obyvatelia svojpomocne postavili a skolaudovali 15. decembra 1982, kedy však už bolo Višňové mestskou časťou Žiliny (1980 až 1991). Po zmene režimu nastal rozvoj v podnikateľskej činnosti obyvateľov, vznikli prvé prevádzky a firmy. Pri oslavách 600-ročnice prvej písomnej zmienky obec navštívil prezident Michal Kováč. Bola dokončená plynofikácia obce, zavedená káblová televízia, vybudovalo sa nové futbalové ihrisko a zrekonštruoval areál kúpaliska. V rámci rekonštrukcie kostola boli v septembri 2005 opravené veže kostola a opravené a vysušené omietky. V roku 2008 bola dokončená kanalizácia, v obci pribudli chodníky, nové povrchy ciest a vybudovaná nová telocvičňa a multifunkčné ihrisko.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Searchtool.svg Pozri aj: Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Višňové (okres Žilina)
  • Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša z roku 1769, staviteľ P. Miller, postavený na mieste staršieho gotického spomínaného v roku 1514, v rokoch 1816 – 1820 doplnený dvoma vežami a výmaľbou od Jozefa Hanulu v roku 1902. Väčšina vnútorného zariadenia je baroková z 18. storočia.
  • Kúria z konca 18. storočia (dnes fara)
  • Kúria klasicistická z prvej polovice 19. storočia (už asanovaná)
  • Skupina chránených stromov Lipy vo Višňovom, bola vyhlásená v r. 1982. Je to 5 líp veľkolistých a malolistých v okolí kostola, vysokých od 18 do 23 m, s obvodmi kmeňov od 328 do 412 cm.

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasná obec poskytuje svojim obyvateľom vhodné podmienky pre život, čo dokazuje kontinuálny nárast počtu obyvateľov. V obci sú vybudované všetky inžinierske siete (elektrická energia, voda, zemný plyn i kanalizácia), obecný rozhlas, káblová televízia a opravujú a rozširujú sa cestné komunikácie. V obci je vybudovaná voľne dostupná wifi zóna, meteostanica a ochranu majetku a bezpečnosť na frekventovaných lokalitách pomáha zabezpečovať kamerový systém.

Občania i návštevníci obce majú k dispozícii kultúrny dom, materskú i základnú školu, telocvičňu, multifunkčné ihrisko, nákupné stredisko, penzión, pizzériu, 6 pohostinstiev, poštu, ambulanciu praktického lekára či kaderníctvo. Pre deti sú vybudované 4 detské ihriská a obyvateľom najmä v letnom období slúži na relax areál kúpaliska s plážovým ihriskom. Spojenie s mestom zabezpečujú prímestské linky SAD Žilina.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa konajú pravidelné i jednorazové kultúrne podujatia, ako napr. fašiangový sprievod masiek, stavanie mája, deň obce, uvítanie detí do života, MDD, deň úcty k starším, šarkaniáda, rozsvecovanie stromčekov a iné. Väčšina podujatí sa koná v kultúrnom dome, ktorý poskytuje moderné a dobre vybavené priestory na spoločenské podujatia. Mnohé aktivity sa realizujú v spolupráci s materskou a základnou školou, ako aj farským úradom, ktoré sa aktívne venujú rozvoju kultúry a podpore voľnočasových aktivít detí. Voľnočasové aktivity pre deti, mládež i dospelých so zdravotným postihnutím pripravuje v miestnom Centre občianske združenie.

Už od 17. storočia je obec známa mariánskymi púťami. Tisícky pútnikov sa každoročne v prvý júlový víkend prichádzajú pokloniť višňovskej Panne Márii do najväčšieho chrámu severozápadného Slovenska. Okrem hlavnej Púte rodín sa koná Púť mužov a Púť rodičov kňazov. Baroková kópia gotickej Madony sa stala prototypom pre mnohé ľudové drevorezby.

Tradície[upraviť | upraviť zdroj]

O zachovanie a rozvoj folklóru v obci sa už tri desaťročia usiluje spevácky súbor Višňovanka a folklórny súbor Deva. Pevné miesto v živote obce má fašiangový sprievod s pochovávaním basy, stavanie mája, mariánska púť, ale aj silvestrovská vatra a hviezdicový výstup na Minčol.

V obci dlhoročne pôsobí hasičský zbor, klub Jednoty dôchodcov, urbárske a poľovnícke spoločenstvo, Klub slovenských turistov aj Telovýchovná jednota, zastrešujúca 7 oddielov.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1598 mala obec 24 domov a okolo 200 obyvateľov, v roku 1720 to bolo 25 daňovníkov, v roku 1784 mala obec už 95 domov, 115 rodín a 821 obyvateľov. V roku 1828 bolo vo Višňovom 92 domov a 1113 obyvateľov, na prelome 19. a 20. storočia sa k pobytu hlásilo 1092 katolíkov a 12 židov. V roku 1910 tu žilo 1324 obyvateľov prevažne slovenskej národnosti, koncom roka 2014 už 2825 obyvateľov.

Známi rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Starostovia obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vladimír Kubica (1990)
  • Ján Kubiš (1990 – 1998)
  • Milan Turský (1998 – 2010)
  • Marta Brezovská (2010 – 2014)
  • JUDr. Marcela Halaganová (2014 – súč.)

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Prostredie, v ktorom sa nachádza obec, ponúka veľmi dobré podmienky na šport. Jeho rozvoju napomáha i blízkosť Žiliny, kde sa nachádzajú organizované oddiely mnohých, i menej tradičných športov. TJ Višňové v súčasnosti zastrešuje cyklo-bežecký, futbalový, nohejbalový, lyžiarsky, turistický, stolnotenisový a šachový oddiel.

V obci a jej okolí sú podmienky na:

Neďaleko obce sa nachádza menšie športové letisko a na začiatku malebnej doliny sa nachádza Višňovská a Hoblíkova jaskyňa.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Obcou prechádza cesta III. triedy, umožňujúca spojenie so Žilinou (cez Rosinu) i Rajcom (cez Turie). Dopravu s mestom zabezpečuje SAD Žilina.

Juhozápadne od obce sa buduje diaľnica D1, ktorá bude tunelom Višňové prekonávať Malú Fatru medzi Žilinou a Martinom.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma obce

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. HUSÁRIK, Daniel. Višňové: Dejiny. Višňové : Obec Višňové, 2014. ISBN 978-80-971817-0-3. Kapitola II. Dejiny obce.
  5. a b c VIŠŇOVÉ. In: KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1978. s. 271.
  6. HUSÁRIK, Daniel. Višňové: Dejiny. Višňové : Obec Višňové, 2014. ISBN 978-80-971817-0-3. Kapitola I. Obecná symbolika, s. 16.
  7. HUSÁRIK, Daniel. Višňové: Dejiny. Višňové : Obec Višňové, 2014. ISBN 978-80-971817-0-3. Kapitola II. Dejiny obce, s. 21.
  8. HUSÁRIK, Daniel. Višňové: Dejiny. Višňové : Obec Višňové, 2014. ISBN 978-80-971817-0-3. Kapitola III. Dejiny farnosti, s. 139.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]