Višňov

Višňov
obec
Obecný úrad
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Trebišov
Región	Zemplín
Nadmorská výška	131 m n. m.
Súradnice	48°44′56″S 21°40′08″V
Rozloha	4,76 km² (476 ha)
Obyvateľstvo	242 (31. 12. 2023)
Hustota	50,84 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1245
Starosta	Martin Tomko (KDH)
PSČ	076 61 (pošta Bačkov)
ŠÚJ	543934
EČV (do r. 2022)	TV
Tel. predvoľba	+421-56
Adresa obecného úradu	Hlavná 22, 076 61 Višňov
E-mailová adresa	obec.visnov@azet.sk
Telefón	56 668 61 70
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Višňov, Trebišov District
Webová stránka: visnov.ocu.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Višňov (maď. Visnyó, rus. Бишньов) je obec na Slovensku v okrese Trebišov.

Polohopis

Višňov leží v severozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 130m.

Vývoj názvu obce

• 1270 - Wysno
• 1289 - Wysnow
• 1306 - Fuluisno
• 1329 - Nogvisnow, Kis Visnod, Eghazas Wysnow
• 1355 - Nogvysnyo
• 1459 - Kyswysnyo, Naghwysnyo
• 1773 - Wissnow
• 1900 - Visnyó
• 1920 - Višňov

Dejiny

Chronologický prehľad

• 1270 - Obec daroval Štefan V. magistrovi Rajnoldovi, zakladateľovi rodu Rozgonyiovcov.
• 1598 - Obec patrí fare vo Vranove nad Topľou
• 1672 - Drugethovci darovali obec paulínom z Vranove nad Topľou
• 1493 - Obec mala 14 usadlostí, z toho 6 opustených.
• 1828 - V obci žilo 413 obyvateľov v 54 domoch.
• 1880 - 1910 - Mnoho obyvateľov obce sa vysťahovalo.

Na polohe Višňovčík, v chotári susedného Bačkova sa našli stopy po sídlisku so sprievodnou keramikou pochádzajúcou z 8.-9. storočia.

Prvý doklad o Višňove je v listine kráľa Bela IV. z roku 1245 o predaji majetku Albinov a Techna (Dvorianky), susediaceho s chotárom dediny Višňov. Jej názov zapisovali v 13.-14. storočí striedavo v slovenskej podobe Višňov a maďarizovanej Visnyo, od 15. storočia úplne prevládal maďarizovaný názov. Ten korení v slove višňa. Onen ovocný strom sa tam zaiste hojne vyskytoval, keď motivoval vznik názvu sídliska.

Zemepisná poloha Višňova, jeho názov, doklad z roku 1245 a vývoj osídlenia susediaceho okolia vedú k názoru, že višňovské sídlisko jestvuje od 8.-9. storočia. V polovici 13. storočia patril Višňov ako veno haličskému kniežaťu Rastislavovi, zaťovi uhorského kráľa Bela IV. Po smrti kniežaťa pripadol opäť kráľovi a Štefan V. ho v roku 1270 ako majetkovú súčasť čičavanského panstva daroval šľachticovi Reinoldovi, zakladateľovi rodu z Rozhanoviec. Palatín Reinold a jeho synovia darovali časť višňovského majetku zemanom ako ich vazalom, čo listinou potvrdil roku 1296 palatín Omodej. Časť višňovského majetku a dediny patrila k čičavanskému, neskôr vranovskému panstvu aj v 16.-17. storočí.

Rímskokatolícky kostol

Na prelome 13. a 14. storočia časť višňovského majetku nadobudol, prípadne zabral šľachtic Peter syn Petena, ktorý v roku 1306 vyšnú časť majetku, resp. dedinu Vyšný Višňov daroval svojim vazalom. Petenovskú časť Višňova daroval Karol Róbert roku 1321 šľachticom z rodu Bokša ako majetkovú súčasť sečovského panstva. Časť dediny a višňovského majetku bola bola príslušnosťou sečovského panstva aj v 14.-15. storočí. V 17. storočí bol Višňov majetkom vranovského farského kostola.

Nepochybne už v 13. storočí jestvovali dve, prípadne tri sídliskové časti Višňova, ktoré názvami rozlišovali v zmysle Veľký, Malý resp. Nižný, Vyšný Višňov, ako aj kostolný Višňov. V 15.-16. storočí rozlišovali Veľký Višňov od Malého Višňova. Použivanie maďarského názvu v zmysle Kostolný Višňov, dokumentovaného k roku 1329 dosvedčuje, že vo Višňove bol kostol zaiste už pred 14. storočím. V 17. storočí bol filiálnym kostolom evanjelickej reformovanej farnosti Sečovce.

V roku 1441 zdanili sedliacke domácnosti len v časti Malý Višňov a to štrnástimi zlatými. Sedliakov v miestnej časti Veľký Višňov nezdanili, možno pre vyhorenie dediny, alebo tam vtedy sedliaci nežili. V roku 1493 na čičavansko – vranovskej časti Višňova, teda vo Veľkom Višňove hospodárilo osem sedliackych domácností, pozemky pre ďalších šesť sedliackych usadlostí ležali opustené. Veľkovišňovské sedliacke domácnosti okrem richtárovej v roku 1567 zdanili od 3,25 porty. Pozemky pre päť usadlostí boli opustené, avšak päť domácnosti bolo želiarskych. V roku 1582 sedliakov zdanili od 3,5 porty. V roku 1600 malo višňovské sídlisko pätnásť obývaných poddanských domov, ale aj kostol, faru a školu.

Višňov bol na prelome 16. a 17. storočia malou dedinou s poddanským i farským obyvateľstvom. Schudobňovanie a ubúdanie poddanských domácnosti pokračovalo aj v 17. storočí. V roku 1610 vtedajších sedliakov i želiarov zdanili spolu od pol a osminy porty, v roku 1635 iba od štvrtiny porty. V roku 1715 žilo vo Višňove šesť a v roku 1720 len päť poddanských domácností.

Symboly obce

Podľa Heraldického registra má obec tieto symboly prijaté 31. júla 2003. Na erbe je hovoriaci symbol podľa odtlačku pečatidla obce z druhej polovice 18. storočia.

Erb

V striebornom štíte zelenými vetvičkami ovenčená nahor otočená červená dvojvišňa na zelenej stopke.

Vlajka

Vlajka má podobu šiestich pozdĺžnych pruhov bieleho, červeného, zeleného, bieleho, červeného a zeleného v rovnakom pomere. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Politika

Dom smútku

Starostovia

• 2006 – 2010: Jozef Tomko (KSS)
• 2011 – súčasnosť: Ing. Martin Tomko (KDH)

Obyvateľstvo

V obci žije 221 obyvateľov (údaj platný k roku 2006).

Demografia

Podľa národnosti

• slovenská: 99%

Podľa pohlavia

• muži: 110
• ženy: 111

Podľa veku

• 0-14 rokov: 26
• 15-54 rokov ženy: 57
• 15-59 rokov muži: 67
• 55 a viac rokov ženy a 60 a viac rokov muži: 71

Občianska vybavenosť

V obci je vybudovaná rozvodová sieť plynu, elektrickej energie a verejný vodovod. Obcou prechádza cesta III. triedy.

V obci sa nachádza spoločenská sála, verejná knižnica, nákupné stredisko, katolícky kostol, cintorín a dom smútku.

Externé odkazy

http://www.visnov.ocu.sk/