Via dell’Abbondanza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pohľad na ulicu Via dell'Abbondanza
Plán Pompejí s vyznačením hlavných ulíc; žltou farbou je naznačená Via dell'Abbondanza

Via dell'Abbondanza (slov. Ulica hojnosti) nesie názov jedna z ulíc antického mesta Pompeje. Ide o najdlhšiu a najfrekventovanejšiu z pompejských mestských komunikácií.

Za svoje pomenovanie ulica vďačí reliéfu na stĺpe travertínovej fontány v blízkosti hlavného fóra, na ktorom je zobrazená bohyňa, alegorické božstvo v podobe mladej ženy s tzv. rohom hojnosti na svojom ľavom pleci.

Poloha ulice a stavebný vývoj[upraviť | upraviť kód]

Via dell'Abbondanza svojou geografickou polohou predstavovala spodný (tiež väčší) decumanus (decumanus maximus, t.j. pozdĺžnu tepnu; termínom decumani boli označované dve horizontálne ulice, ktoré spolu s dvoma priečnymi vertikálnymi ulicami označovanými cardini, rozdeľovali mesto na správne oblasti) a vedie naprieč celým mestom vo východo-západnom smere. Vyúsťuje v juhovýchodnej časti hlavného fóra a končí pri mestských hradbách v Sarnskej bráne (Porta Sarno).

Interiér jedného z thermopolií na Via dell'Abbondanza. Pulty so zapustenými nádobami na jedlo a nápoje sú pokryté farebným mramorom

Z historického i architektonického hľadiska sa rozdeľuje na tri časti, podľa vzhľadu, používania a doby výstavby. Prvá časť, najstaršia, pochádzajúca zo 6. stor. pred. Kr., začína pri hlavnom fóre. Bola určená výhradne chodcom a smerom od fóra klesala. Na ňu nadväzovala druhá časť, spomedzi všetkých úsekov najkratšia, ktorá začínala pri severnom vyústení Divadelnej ulice (Via dei Teatri) a končila na križovatke s ďalšou dôležitou pompejskou komunikáciou - Stabijskou ulicou (Via di Stabia). Rovnako bola určená iba pre peších. Od tohto rázcestia Via dell'Abbondanza pokračovala na východ až k mestským hradbám. Tento úsek, vybudovaný v 3. - 2. stor. pred Kr., bol zo všetkých najdlhší. Využívali ho tak chodci ako aj povozy. Ulica bola na tomto úseku široká okolo štyroch metrov a celá bola dláždená mohutnými čadičovými blokmi. Chodníky boli v niektorých miestach až šesťdesiat centimetrom vyššie od vozovky čo malo uľahčovať odvádzanie vody v čase prívalových dažďov. Na miestach určených na prechádzanie peších cez vozovku boli do výšky chodníkov položené veľké opracované bloky kameňov s rozostupmi pre kolesá povozov. Obrubníky mali na hranách smerujúcich do vozovky otvory určené na na priväzovanie ťažných zvierat.

Na križovatke Via dell'Abbondanza a Via di Stabia sú v najširšej časti ulice dodnes zreteľné pozostatky štyroch pilierov, ktoré niesli štvorboký oblúk. Pred každým z pilierov stála čestná socha; jednou z nich bola socha M. Holconia Rufa, vojenského tribúna a diumvira, neskôr vyznamenaného titulom „patrón mesta“.

Átrium Domu Paquia Procula

V pravidelných rozostupoch, najmä na miestach križovania sa s inými ulicami, stáli verejné fontány, ktoré neustále zásobovala voda z akvaduktu.

Via dell'Abbondanza počas celej existencie mesta bola živou tepnou a neustále na nej pulzoval čulý ruch. Hemžila sa chodcami, pouličnými predavačmi, vidiečanmi prichádzajúcimi do mesta, ženami nesúcimi vodu z verejných fontán a množstvom povozov prevážajúcich rôzny tovar a hotové výrobky. Ulicu lemovali obchody, zariadenia určené na pohostenie okoloidúcich (thermopolia), herne (tabernae) ako aj početné súkromné domy. Vchody súkromných domov zápasili o miesto s honosnými priečeliami obchodov a remeselníckych dielní. Budovy, väčšinou dvojpodlažné, mali pultové strechy a balkóny, ktoré zakrývali takmer celý chodník. Fasády boli zdobené freskami (s mytologickými či žánrovými scénami) a maľovanými nápismi.

Najvýznamnejšie stavby[upraviť | upraviť kód]

Z množstva stavieb lemujúcich po oboch stranách ulicu boli na ľavej strane (v smere od hlavného fóra; severnej) najvýznamnejšími: Stabijské kúpele, Dom M. Epidia Rufa, Polybiov dom a Dom Moralistu, na pravej strane (južnej): Dom Paquia Procula, Dom Loreia Tiburtina, Dom s Venušou v mušli a Dom Iulie Felix.

Stabijské kúpele[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Stabijské kúpele

Stabijské kúpele (Thermae Stabiane) ležiace na križovatke s ulicou Via di Stabia sú najstaršími ale tiež najzachovalejšími kúpeľami v meste. Hlavný vchod z Via dell'Abbondanza viedol do rozsiahleho lichobežníkového priestoru so stĺporadím.

Dom M. Epidia Rufa[upraviť | upraviť kód]

Portrét Paquia Procula a jeho manželky (dnes v Národnom archeologickom múzeu v Neapole) z Domu Paquia Procula. V postavách manželov umelec kládol dôraz na intelektuálny výzor páru - muž drží knihu a žena pero s diptychom

Dom, do ktorého sa vstupovalo cez vysoké pôdium, má jedno z najgrandióznejších átrií v Pompejach. Tvorí ho šestnásť stĺpov, vysokých 4,50 metra. Miestnosti za átriom obsahovali zaujímavé maľby s mytologickými námetmi.

Polybiov dom[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Polybiov dom

Dom C. Iulia Polybia je jedným z najpôsobivejších obydlí na Via dell'Abbondanza, a to ako pre svoju veľkosť, tak vďaka výtvarným dekoráciám a zariadeniu.

Dom Moralistu[upraviť | upraviť kód]

Dom so zaujímavým názvom dostal svoje pomenovanie podľa nápisov objavených v jeho interiéri, nabádajúcich k slušnému správaniu; zvlášť zaujmú tri pravidlá dobrého vychovania - „mať čisté nohy a nezašpiniť posteľnú bielizeň, rešpektovať ženy a strániť sa vulgárnych slov, vyhýbať sa hnevu a invektívam“.

Dom Paquia Procula[upraviť | upraviť kód]

Dom sa stal známy zaujímavou mozaikovou výzdobou podláh so zvieracími motívmi. V dome sa tiež našla jedna z najznámejších fresiek antického sveta - Portrét Paquia Procula a jeho manželky (dnes v Národnom archeologickom múzeu v Neapole), známa svojou mimoriadnou zachovalosťou.

Dom Loreia Tiburtina[upraviť | upraviť kód]

Názov domu, patriaceho pôvodne vznešenej rímskej rodine, vznikol spojením dvoch mien, napísaných na jeho fasáde. Išlo o volebné agitácie, z ktorých jedny vyzývali voličov aby dali hlas istému Loreiovi, iné akémusi Tiburtinovi. Dom bol za posledného majiteľa prestavaný na svätyňu s uctievaním kultu egyptskej bohyne Isis. Dom mal zaujímavé architektonické prevedenie záhrady, ktorej stredom viedol zdobený bazén s kaskádami. Bazén vyúsťoval do okrasnej fontány v podobe malého chrámu, s dvojicou zachovaných malieb po stranách.

Dom s Venušou v mušli[upraviť | upraviť kód]

Centrálnu časť zadnej steny peristylu Domu s Venušou v mušli zaujíma veľká freska s Venušou ležiacou na boku v ružovej mušli, ktorú ako loďku ťahá delfín vedený cherubom

Dom so zvláštnym názvom, niekdajšie obydlie zámožných ľudí, je pomenovaný podľa veľkej fresky na južnej stene peristylovej záhrady. Uprostred steny umelec predstavil ilúziu veľkého otvoreného okna s výhľadom na more, kde práve pláva ležiac na boku na ružovej mušli, ťahanej po morskej hladine delfínom, Venuša. Bohyňa je ozdobená stužkou na čele, náhrdelníkom, náušnicami a náramkami. Interiér domu obsahuje i ďalšie hodnotné maľby.

Dnes sa skvie v plnej kráse po celkovej rekonštrukcii v druhej polovici 20. storočia.

Dom Iulie Felix[upraviť | upraviť kód]

Ide o jedno z najvznešenejších a najväčších obydlí v Pompejach. Výskumy ukázali, že vznikol spojením dvoch samostatných budov oddelených ulicou. Po spojení ulica zanikla. Prešiel zaujímavou históriou. Objavený bol už v rokoch 1755 - 1757. Pri vykopávkach bol kompletne vykradnutý a opäť zasypaný. K opätovnému objaveniu prišlo až o takmer sto rokov neskôr.

Názov dostal podľa nápisu nájdeného pri vchode, na ktorom jeho majiteľka, Iulia Felix, ponúkala dve časti domu - kúpele a obchod - na prenájom.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • S. Nappo, Pompeje - průvodce ztraceným městem, Rebo production, Čestlice, 1999, ISBN 80-7234-043-3
  • A. C. Carpiceci, Pompeje dnes a jak vypadali před 2000 lety, Bonechi Edizioni Il Turismo, Sesto Fiorentino, ISBN 88-7204-243-7