Vidlový hrebeň

Vidlový hrebeň (iné názvy: Hrebeň Vidlových veží, Hrebeň vidiel, Vidly ;poľ. Widły, Grań Wideł, nem. Gabelgrat, Gabelspitzen, maď. Villagerinc, Villacsúcsok) je skupina strmých skalných veží, ktorých hrebeň spája Lomnický štít s Kežmarským štítom vo Vysokých Tatrách. Podľa mnohých znalcov Tatier je to jeden z najkrajších tatranských hrebeňov. Od Lomnického štítu ho oddeľuje Medená štrbina a od Kežmarského štítu Kežmarská štrbina. Hrebeň je vyhľadávaný horolezcami. Hrebeň rozdeľuje Skalnatú dolinu od Veľkej Zmrzlej doliny a Medenej kotliny.^[1]

Objekty na hrebeni[upraviť | upraviť zdroj]

Medená štrbina, najvyššia časť hrebeňa
Medený múr
Nižná medená štrbina
Západná Vidlová veža
Vidlové sedlo, úzky a hlboký priechod je najnižšou časťou hrebeňa
Veľká Vidlová veža, najvyšší štít na hrebeni
Lieviková štrbina
Východná Vidlová veža
Kežmarská štrbina^[1]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Pomenovanie vychádza zo siluety hrebeňa. Jednotlivé veže na hrebeni boli pomenované až vtedy, keď sa hrebeň stal zaujímavý pre športových horolezcov. Spoločný názov pre hrebeň sa však objavuje už v Buchholtzovej panoráme Tatier z roku 1717 v latinskom znení Turis (veže), resp. v nemeckej mutácii Käsmarker Thürme (Kežmarské veže). V čase, keď názov Vidiel – Gabel platil ešte všeobecne ako spoločné pomenovanie Lomnického štítu a Kežmarského štítu, použil Kristián Genersich roku 1807 v štúdii Reise in die Carpathen prvýkrát pomenovanie Gabel ako názov pre Vidlový hrebeň.^[1]

Iné vysvetlenie ponúka túto verziu: Na mape Buchholtzovcov sú Vidlové veže pomenované ako Cupri (Kopertuyrme) teda Medené veže. Malo to historický základ, lebo v ich oblasti na severnej strane baníci dolovali medenú rudu a hľadali zlato. Iný, možno neskorší názov, mal zrejme podobu Falkturyme – Veže, na ktorých sa ťaží (základ v slovese fal, falen), ktorý sa postupne dostal do podoby Folk, dokonca až Forkturyme. V stredovekej nemčine slovo fork znamenalo vidličku alebo vidly.^[2]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Vidlové sedlo – Karol Englisch a horský vodca Ján Hunsdorfer (1850) st. 12. augusta 1903 , v zime Ernst Dubke a horskí vodcovia Ján Breuer a Ján Franz st. 17.februára 1906.
Západná Vidlová veža – Karol Englisch 17. augusta 1903
Veľká Vidlová veža – Mikuláš Sontág (1882) a horský vodca Ján Hunsdorfer (1850) st. koncom augusta 1903, v zime Ernst Dubke a horskí vodcovia Ján Breuer a Ján Franz st. 17.februára 1906.
prvý prechod celého hrebeňa – Aleksander Znamięcki a horský vodca Jędrzej Marusarz Jarząbek 6.septembra 1906, v zime – Gerhard Haffner, Alfred Schmidt, horský vodca Matthias Nitsch 20. mája 1935.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ ^a ^b ^c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
↑ MAREC, Anton. Po stopách tatranských názvov. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2018. ISBN 978-80-8115-276-4. S. 155.