Viecha (vrch v Spišsko-gemerskom krase)
| Viecha | |
| vrch | |
| Štát | |
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Brezno |
| Obec | Šumiac |
| Pohorie | Spišsko-gemerský kras |
| Podcelok | Muránska planina |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 1 072,8 m n. m. |
| Súradnice | 48°48′53″S 20°06′00″V / 48,8148°S 20,0999°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z Vaľkovne |
|
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Viecha[1] (1 072,8 m n. m.[2][3]) je vrch v Spišsko-gemerskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad Šumiacom, približne 13 km severne od Revúcej.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v juhozápadnej časti Spišsko-gemerského krasu, v geomorfologickom podcelku Muránska planina.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Brezno a na katastrálnom území obce Šumiac.[1] Najbližšími sídlami sú severozápadne situovaná osada Zlatno a Vaľkovňa, severovýchodne sa nachádza Šumiac a Červená Skala a južne Muránska Huta.[5] Vrch leží v Národnom parku Muránska planina a na severných svahoch sa nachádza prírodná rezervácia Zlatnica.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Viecha leží v severnej časti Muránskej planiny. Východne sa nachádza Grúň (1 011 m n. m.), Dlhý vrch (1 095 m n. m.), Magura (1 071 m n. m.), Priehybka (1 219 m n. m.), Kyprov (1 391 m n. m.) a Stolica (1 476 m n. m.), južne Čelo (1 210 m n. m.), Ploštiny (1 028 m n. m.), Šiance (1 042 m n. m.) a Lopušná (1 125 m n. m.), západne Veľký Cigán (1 235 m n. m.), Kľak (1 409 m n. m.) a Hôrka (951 m n. m.) a severne Bartková (1 790 m n. m.), Orlová (1 840 m n. m.), Kráľova hoľa (1 946 m n. m.) a Kráľova skala (1 690 m n. m.).[2] Oblasť je súčasťou povodia rieky Hron, kde vodu odvádza potok Sviniarka. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať najmä okolité vrchy Spišsko-gemerského krasu, Nízke Tatry, Veporské a Stolické vrchy.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný lesnými chodníkmi, alebo odbočením zo
zeleno značenej turistickej trasy, vedúcej južne ležiacou planinou z Červenej Skaly na rázc. Šindliarka.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-17]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- 1 2 3 Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-17]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-17]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-17]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-17]. Dostupné online.