Viedenská operácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Viedenská operácia
Súčasť východného frontu cez druhú svetovú vojnu

Sovietske vojská pochodujúce oslobodeným mestom
Dátum 2. apríl – 13. apríl 1945
Miesto Viedeň, Rakúsko
Výsledok Víťazstvo Červenej armády
Protivníci
Nacistické Nemecko Sovietsky zväz
Bulharsko
Velitelia
Rudolf von Bünau
(6. tanková armáda SS)
Wilhelm Bittrich
(Waffen-SS)
Fiodor Tolbuchin
(3. ukrajinsky front)
Vladimir Stojčev
(1. bulharská armáda)
Sila
28 000 mužov 400 000 mužov
Straty
19 000 mŕtvych 18 000 mŕtvych
Východný front
BarbarossaPokračovacia vojnaZa polárnym kruhomLeningradRostovMoskvaSevastopoľKerč-Feodosia - 2. CharkovVoronež-VorošilovgradRžev-ViazmaStalingradKaukazRžev-SyčovkaVelikije LukiOstrogošsk-RossošVoronež-Kastornoje3. CharkovKurskSmolenskDonbasDneperPravobrežná UkrajinaLeningrad-NovgorodKrymBagrationĽvov-SandomierzJassy-KišinevVýchodné KarpatyPobaltieKurónskoLaponskoRumunskoBulharskoDebrecínKosovoBelehradBudapešťVisla-OdraZápadné KarpatyVýchodné PruskoHorné SliezskoDolné SliezskoViedeňBerlínPraha
Budapeštianska ofenzíva
DebrecínBudapešťBalatonViedeň

Viedenská operácia bola ofenzívou 3. ukrajinského frontu sovietskej armády a 1. bulharskej armády počas bojov na východnom fronte, útočiacou na nemecké vojská v Rakúsku. Operácia trvala celkovo od 2. apríla do 13. apríla 1945 a skončila sa víťazstvom Červenej armády.

Situácia pred bitkou[upraviť | upraviť zdroj]

Po páde Maďarska ustúpila nemecká 6. tanková armáda SS do viedenskej oblasti. Táto jednotka bola na východný front presunutá po neúspešnej ofenzíve v Ardenách zo západu. Nemci zúfalo pripravovali obranné postavenie, ktoré by zastavilo postup Červenej armády. 16. marca 1945 vojsko 3. ukrajinského frontu postúpilo v smere na Viedeň a na Bratislavu. 25. marec prekročili sovietske vojská rieku Hron, čím začala Bratislavsko-brnianska operácia. Na rakúske územie vstúpila Červená armáda 30. marca 1945. Sovietske jednotky mali najprv zaujať čiaru Graz, Viedeň, Brno[1].

Bitka o Viedeň[upraviť | upraviť zdroj]

2. apríl 1945 začala Červená armáda útok na Viedeň. Sovieti prvého dňa obsadili Viedenské Nové Mesto, Eisenstadt, Neunkirchen a Gloggnitz. V Rakúsku sa medzitým vytvorila skupina ľudí na čele s rakúskym dôstojníkom slúžiacim v nemeckej armáde Carlom Szokollom, ktorá sa pokúšala sabotovať nemeckú obranu a umožniť sovietskym vojskám obsadiť Viedeň bez boja, aby nedošlo na samom sklonku vojny ku zbytočným stratám na životoch a majetku. Viedeň však držala 6. tanková armáda SS, ktorá bola verná Hitlerovi, a ktorá bola pripravená brániť Viedeň za každú cenu. V predmestiach Viedne sa rozpútali ťažké, týždeň trvajúce pouličné boje. Nemeckým jednotkám sa darilo držať mosty cez Dunaj. Červenej armáde sa však nakoniec podarilo preraziť. 9. apríla sa začali boje v centre mesta. K dobytiu Viedne boli použité i lode Dunajskej flotily, ktorá uskutočnila akciu, vďaka ktorej došlo i k záchrane Ríšskeho mostu (Reichsbrücke). Sovietskym vojakom sa pri tom podarilo prerušiť káble vedúce k náložiam. 13. apríla 1945 sa vzdali poslední obrancovia Viedne a boje sa skončili.

Dohra[upraviť | upraviť zdroj]

15. apríla 1945 sa dali vojská Červenej armády do pohybu a postupovala ďalej na západ k Lincu, kde sa nachádzali zvyšky nemeckého zoskupenia. 6. gardová armáda zase postupovala na sever na Moravu, kde sa zúčastnila bojov o Brno v rámci Bratislavsko-brnianskej operácie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. John Erickson, Ljubica Erickson: Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs. London, Carlton Books 2001, s. 224

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • GLANTZ, David. The Soviet‐German War 1941–45: Myths and Realities: A Survey Essay [online]. Clemson University, 11 October 2001, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online. Archivované 2013-10-29 z originálu.