Viera Benková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Viera Benková
spisovateľka, redaktorka, prekladateľka
Narodenie23. apríl 1939 (84 rokov)
Báčsky Petrovec, Juhoslávia (dnes Srbská republika)

Viera Benková-Popitová známa prevažne ako Viera Benková (srb. Вјера Бенкова, * 23. apríl 1939, Báčsky Petrovec) patrí medzi popredných slovenských spisovateľov na Dolnej zemi (resp. vo Vojvodine). Študovala český a slovenský jazyk a literatúru na Filologickej fakulte v Belehrade. Pracovala ako novinárka v rádiu. V roku 2014 jej Spolok slovenských spisovateľov udelil Cenu za životné dielo a v roku 2015 i Združenie spisovateľov Srbska tiež Cenu za životné dielo. V marci roku 2020 jej Spolkom slovenských spisovateľov z Bratislavy bola udelená Cena za celoživotné dielo.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Viera Benková sa narodila 23. apríla 1939 v Báčskom Petrovci v remeselníckej rodine. Základnú školu vychodila v rodisku kde sa tiež zapisuje i na gymnázium, ktoré končí v roku 1957. Neskôr šla do Belehradu, kde na Filozofickej fakulte študovala český a slovenský jazyk a literatúru. Štúdium úspešne končí v roku 1971. Počas štúdia, v roku 1962, ako štipendistka Petroveckého okresu sa zamestnala v novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu, kde pracovala ako stály člen redakcie do roku 1967, neskôr ako externá spolupracovníčka do roku 1975. Tiež bola členkou redakcie literárneho časopisu Nový život (v rokoch 1965-1978).

Keďže sa s rodinou roku 1969 presťahovala do Belehradu, od roku 1975 žila na voľnej nohe. Roku 1980 sa zamestnala v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu, kde pôsobila do roku 1992, keď odišla do dôchodku a presťahovala sa z Belehradu do Báčskeho Petrovca.

V roku 1967 ju prijali do Zväzu spisovateľov Juhoslávie a v roku 1985 aj do Spolku spisovateľov Vojvodiny, kde niekoľko rokov bola aj členkou Zhromaždenia a spolupracovníkov Vydavateľstva Stražilovo v Irigu a Novom Sade tiež v správe literárneho stretnutia Brankovo kolo v Sriemských Karlovciach. Kým pôsobila v rozhlase zaujala sa o každoročné vypisovanie súbehov o rozhlasové poviedky a rozhlasové hry pre deti.

Činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Viera Benková na dôchodku spolupracuje s Obecným rozhlasom, kde je dodnes spolupracovníčka a dlho rokov bola aj podpredsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v Petrovci, kde pôsobí aj dnes. V rokoch 1983-1993 pôsobila i v Kultúrno-umeleckom spolku Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade.

Ako spisovateľka uverejňovala v mnohých literárnych časopisoch v Juhoslávii a na Slovensku, Rumunsku, Bulharsku, Taliansku a zastúpená je vo svetových antológiach v Indii, Švédsku, v esperante v Brazílii ako aj Juhoslávie. Od roku 1990 je aj členkou Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Poézia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1964 Májový ošiaľ
  • 1965 Slovenská láska - Slovačka ljubav - Slowakische Liebe
  • 1969 Variácie
  • 1971 Obrady
  • 1975 Koráb istoty
  • 1978 Izoldin prsteň
  • 1979 Dan medju ružama
  • 1982 Obelisk
  • 1989 Komorný večer
  • 1997 Heroica slovaca
  • 2001 Kniha výstrahy, výber
  • 2004 Žltá krajina, čierne drozdy
  • 2005 Relikviár
  • 2011 Modrotlač
  • 2013 Exlibris morušových listov
  • 2015 Studňa a voda
  • 2015 Herbár zeme
  • 2018 Panónske haiku
  • 2018 Lišće na vetru[1]
  • 2019 Studňa

Próza a publicistika[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1973 Lesná studienka
  • 1987 Dom
  • 1998 Z dávneho Petrovca
  • 2002 Z našej minulosti
  • 2007 Stred sveta
  • 2007 Stretnutie s minulosťou
  • 2009 Stretnutie s minulosťou (prepracované vydanie)
  • 2009 Stred sveta a iné prózy
  • 2013 Perličky minulosti
  • 2016 Päť ročných období
  • 2017 Tri ženy, dvaja muži a ja...
  • 2019 Závity pamäte

Próza pre deti[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1977 Veľký minikrimi prípad
  • 1980 Lesné príhody
  • 1984 Hojdacie kreslo spisovateľa Martina

Rozhlasová hra pre deti[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1985 Pusťte basu do rozhlasu v knihe Štyri hry

Iné[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1995 Petrovské pohľadnice (Benková V., Miklovic S. a kol.)
  • 2014 Studienky (Antológia slovensky píšucich prozaičiek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska; Benková V. - Farkašová E.)
  • 2014 Eseje (Antológia slovenských autoriek z materskej krajiny a Dolnej zeme)
  • 2015 Dvojrozhovory/zbližovanie (Benková V. - Farkašová E.)
  • 2016 Jednozubý úsmev (Ant. slov. autoriek pre deti z materskej krajiny a Dolnej zeme; Benková V. - Farkašová E.)

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1965 a 1969 - Cena časopisu Nový život
  • 1970 Pamätná medaila obce Báčsky Petrovec
  • 1982 Republiková Cena Neven
  • 1989 Čitateľský odznak KOS Vojvodiny
  • 1999 Cena Spolku vojvodinských slovakistov za životné dielo
  • 1999 Plaketa Knižnice Štefana Homolu
  • 1999 Plaketa Gymnázia Jána Kollára
  • 2000 Cena Vydavateľstva Kultúra
  • 2009 Ďakovný list Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí - Bratislava
  • 2011 Medzinárodná literárna cena Ondreja Štefanka, Nadlak - Rumunsko
  • 2012 Cena literárneho časopisu Nový Život
  • 2014 Cena Spolku slovenských spisovateľov za životné dielo a popularizáciu slovenskej literatúry v zahraničí – Bratislava
  • 2015 Cena Združenia spisovateľov Srbska za životné dielo
  • 2020 Cena Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo - Bratislava | Báčsky Petrovec

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. V Kysáči úspešne odštartovalo Kultúrne leto | Slovenskézahraničie.sk [online]. www.slovenskezahranicie.sk, [cit. 2019-03-07]. Ide o spoločnú dvojzbierku poézie v srbčine, na ktorej sa podieľala aj spisovateľka Etela Farkašová.. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]