Preskočiť na obsah

Viktor Lorenc

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Viktor Lorenc
slovenský strojárenský odborník, vynálezca, horolezec
Viktor Lorenc v období štúdií na univerzite vo Viedni
Viktor Lorenc v období štúdií na univerzite vo Viedni
Narodenie23. august 1843
Kroměříž
Úmrtie21. august 1915 (71 rokov)
Levoča
RodičiaFrantišek Lorenc, Františka, rod. Eichlerová
PríbuzníJozef Miloslav Hurban (otec prvej manželky)
Súrodenci5 súrodencov
ManželkaŽelmíra, rod. Hurbanová (1852  1878)
Gizela, rod. Gráfová
Deti5 synov

Viktor Lorenc (* 23. august 1843, Kroměříž  21. august 1915, Levoča) bol Moravský strojárenský odborník, vynálezca a horolezec.

  • otec František Lorenc, učiteľ a hudobný skladateľ (1800  1863)
  • mama Františka, rod. Eichlerová
  • 5 súrodencov
  • 1. manželka Želmíra, rod. Hurbanová (1852  1878)
  • 2. manželka Gizela, rod. Gráfová
  • 5 synov

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1849  1854 navštevoval obecnú školu, 1854  1848 reálku v Kroměříži následne 1858  1862 vo Viedni. Pokračoval štúdium techniky vo Viedni (1862  1868), ktorú ukončil v roku 1868 titulom inžinier.[1]

Následne pracoval ako pracovník techniky vo Viedni (1868  1870), inžinier Hornouhorskej železiarskej spoločnosti v Krompachoch (1870  1889), v rokoch 1889  1909 viedol technickú kanceláriu v Budapešti, od roku 1905 podnikal.[1]

Angažoval sa v slovenskom národnom hnutí. Od roku 1861 člen Slovenskej študentskej spoločnosti, od 1863 Slávie vo Viedni.[1]

Autor viacerých vynálezov a patentov, v roku 1890 prispel k modernizácii železiarní v Krompachoch elektrolytickým spôsobom získania medi a striebra z tetraedritov. Usiloval sa zvýšiť povedomie o zdravotnom stave hutníkov a baníkov; podnikanie v oblasti klimatickej liečby však nebolo úspešné.[1]

Ako horolezec uskutočnil niekoľko prvovýstupov (z Morského oka do Žabieho sedla a iné.), propagoval horolezectvo a zimnú turistiku.[1]

  1. 1 2 3 4 5 6 LORENC, Viktor. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok V Km  L. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2013. 852 s. ISBN 978-80-8149-011-8. S. 799.