Viktor Lorenc
| Viktor Lorenc | |
| slovenský strojárenský odborník, vynálezca, horolezec | |
 Viktor Lorenc v období štúdií na univerzite vo Viedni | |
| Narodenie | 23. august 1843 Kroměříž |
|---|---|
| Úmrtie | 21. august 1915 (71 rokov) Levoča |
| Rodičia | František Lorenc, Františka, rod. Eichlerová |
| Príbuzní | Jozef Miloslav Hurban (otec prvej manželky) |
| Súrodenci | 5 súrodencov |
| Manželka | Želmíra, rod. Hurbanová (1852 – 1878) Gizela, rod. Gráfová |
| Deti | 5 synov |
Viktor Lorenc (* 23. august 1843, Kroměříž – † 21. august 1915, Levoča) bol slovenský strojárenský odborník, vynálezca a horolezec.
Rodina[1][upraviť | upraviť zdroj]
- otec František Lorenc, učiteľ a hudobný skladateľ (1800 – 1863)
- mama Františka, rod. Eichlerová
- 5 súrodencov
- 1. manželka Želmíra, rod. Hurbanová (1852 – 1878)
- 2. manželka Gizela, rod. Gráfová
- 5 synov
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
V rokoch 1849 – 1854 navštevoval obecnú školu, 1854 – 1848 reálku v Kroměříži následne 1858 – 1862 vo Viedni. Pokračoval štúdium techniky vo Viedni (1862 – 1868), ktorú ukončil v roku 1868 titulom inžinier.[1]
Následne pracoval ako pracovník techniky vo Viedni (1868 – 1870), inžinier Hornouhorskej železiarskej spoločnosti v Krompachoch (1870 – 1889), v rokoch 1889 – 1909 viedol technickú kanceláriu v Budapešti, od roku 1905 podnikal.[1]
Angažoval sa v slovenskom národnom hnutí. Od roku 1861 člen Slovenskej študentskej spoločnosti, od 1863 Slávie vo Viedni.[1]
Autor viacerých vynálezov a patentov, v roku 1890 prispel k modernizácii železiarní v Krompachoch elektrolytickým spôsobom získania medi a striebra z tetraedritov. Usiloval sa zvýšiť povedomie o zdravotnom stave hutníkov a baníkov; podnikanie v oblasti klimatickej liečby však nebolo úspešné.[1]
Ako horolezec uskutočnil niekoľko prvovýstupov (z Morského oka do Žabieho sedla a iné.), propagoval horolezectvo a zimnú turistiku.[1]
-
Viktor a Želmíra, dcéra Jozefa Miloslava Hurbana so synom Vladimírom. -
Detail 3,4 m vysokej veže Lorencovej rámovej píly. -
Pohľad na kúpele počas výstavby. Dobová pohľadnica zo zbierky Vladimíra Dugasa. -
Lorenc park na dobovej pohľadnici zo zbierky Vladimíra Dugasa. -
Posledné zvyšky Lorencových slnečných kúpeľov. -
Lorencova vila na Liščom vrchu z roku 1888. -
Hrob Ing.Viktora Lorenca na Krompašskom cintoríne, kde je pochovaný spolu s prvou manželkou Želmírou a synmi Otokarom a Dušanom. -
Pohľad od hrobu rodiny Lorencovej smerom na Lorenc park-Zlatú horu.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f LORENC, Viktor. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok V Km – L. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2013. 852 s. ISBN 978-80-8149-011-8. S. 799.