Vila Dálnoki-Kovács

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Vila Dálnoki-Kovács je vila nachádzajúca sa na Lejtő utca v Budíne (Buda), staršej časti mesta Budapešť. Objekt ležiaci blízko centra je viditeľný z jednej veľkej ulice. Táto trojpodlažná vila je posadená v šikmom teréne. Zo strany ulice je prístup z úrovne terénu. Vila bola postavená v roku 1932 pre riaditeľa národného spolku remeslníkov Dálnoki-Kovács Jenőa. Navrhol ju maďarský architekt Farkas Molnár, autor mnohých moderných funkcionalistických víl, ovplyvnený Bauhausom. V roku 1933 budova získala prvú cenu na milánskom Trienále za najlepšiu stavbu v kategórii rodinné domy. Na statike stavby pracovala Eszter Pécsi a stavebníkom bol József Apor. Budova bola v roku 1943 rozšírená prístavbou verandy podľa návrhov Farkasa Molnára. Návrh zrealizoval Rezső Schmidt.

Dispozícia vily[upraviť | upraviť zdroj]

Objekt bol vybudovaný ako trojpodlažný izolovaný rodinný dom s plochou strechou zo železobetónovej konštrukcie. Priečelia domu môžu byť uzavreté do štvorca, no stále budova nie je statická kvôli jej diagonálnej, asymetrickej kompozícii. Vstupná fasáda je prerušená polvalcovým schodiskom vedúcim k izbám na poschodí, z ktorého oceľové schody, vedúce na strešnú terasu, sú upravené tak, aby sa podobali lodnej palube. V suteréne sa nachádza byt pre domovníka a kotolňa. Vlastnícky byt zahŕňa prízemie a podlažie. Na prízemí sa nachádzajú obývacia izba, jedáleň ako aj kuchyňa, kde môže byť jedálenský stôl opticky a akusticky oddelený od obývacej miestnosti pomocou posuvnej steny. Na vyššom podlaží sa nachádzajú dve spálne, kúpeľňa a strešná terasa. V tomto projekte zosilnil rámové formy štvorcového pôdorysu domu. Pôdorys štvorcového tvaru je rozdelený na štyri štvrte. Stropné dosky ležia na nosníkoch integrovaných do obvodových stien a v strede dispozície sa nachádzajú nosné steny, do ktorých je umiestnený komín. Horné podlažie je len do polovice zastavané, druhá polovica slúži ako strešná terasa. Na prízemí je k obývacej izbe tvaru L pridaná polvalcová zimná záhrada. Bočná obývacia časť sa otvára pri kruhovom arkieri s trojkrídlovými skladacími dverami na terasu. Obývacia izba bola pôvodne oddelená od jedálne posuvnou priečkou. Od izieb horného podlažia má spĺňa na južnej strane posuvné okno. Skladacie dvere hosťovskej izby je možné so špeciálnym zariadením otvoriť ako celok na strešnú terasu, vtedy slúži ako ochranná stena proti vetru.

Premeny počas vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Dom bol zasiahnutý v druhej svetovej vojne bombou. V roku 1946 sa začali opravy na poškodenej budove podľa návrhov Istvána Szabó mladšieho, ktorý navrhol aj menšie interiérové zmeny. V nasledujúcich rokoch komunizmu bola budova rozšírená po prestavbe na tri byty. Roku 1985 zakúpil istý maliar od štátu dom v zlom, zanedbanom stave. Pokúsil sa dom prestavať do originálneho stavu podľa pôvodných návrhov. K tomu boli použité pôvodné kovania na dveriach a nástupnice schodísk z masívneho dubového dreva. V dobrom stave sa zachovala veľká časť náročne navrhnutého originálneho dverného a okenného systému. Pôvodná posuvná priečka v jedálni a deliaca priečka v kuchyni na umožnenie väčších jedálenských a obývacích priestorov a modernej vstavanej kuchyne neboli znovu obnovené. Podlaha na obývacích podlažiach bola nanovo položená. Prinajmenšom tieto zmeny museli byť pri príslušnej reštaurácii znovu obnovené.

Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatkovo chránený objekt je momentálne v súkromnom vlastníctve maliara, ktorý v ňom býva už od roku 1985. Momentálne je možné vidieť v dome výstavu Trombitás Tamása. Tento umelec je súčasne majiteľom. Majiteľ by mal chrániť budovu a mal by prispievať výstavami k dielu Farkasa Molnára. Dom dal do poriadku v rámci súčasných možností. Dokonca dbal na to, aby sa zachovali pôvodné vetracie otvory, ktoré boli pred sedemdesiatimi rokmi zabudované do domu. Budova je vypísaná na predaj.

Koncept využitia[upraviť | upraviť zdroj]

Trojposchodový terasový dom so záhradou by mohol prezentovať tvorbu maďarského Bauhausu. Ideálne môže slúžiť ako hosťovský a výstavný dom pre kultúrne ladeného nájomcu. Rekonštrukcia a neskoršia použiteľnosť medzinárodne renomovanej a originálnej Bauhaus vily v štýlovej metropole Budapešti ponúka atraktívne hodnoty. V súčasnosti sa zamýšľa o vybudovaní hosťovských apartmánov na vyššom podlaží. Tento koncept je podporovaný Budapeštiankym historickým múzeom.

Komponenty dodávajúce jedinečnosť a návrhovú kvalitu vily[upraviť | upraviť zdroj]

  • Na severnej strane sa nachádza vretenové schodisko nasadené na fasáde. Toto zdvíhajúce sa bezokenné valcovité stavebné teleso sa zužuje v dolnej štvrtine na samostatné stĺpy. Molnár vytvaroval dolné ukončenie tohto objemu ako sféricky zakrivenú šikmú plochu – motív, ktorým sa vila rýchlo preslávila medzi veľkým množstvom vtedajších moderných víl.
  • Obývacia izba je predĺžená smerom k záhrade polkruhovým arkierom. V arkieri je dookola umiestnené 80 cm hlboké okno s polkruhovým pôdorysom a za ním dvojito zasklené, horizontálne členené okenné pásy.
  • V zmysle avantgardných „parníkových“ motívov vedú oceľové schody so zábradlím, ako sa používa na lodiach, z hornej terasy na strechu ako na lodnom mostíku.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Wiebenson, D. – Sisa, J.: The Architecture of Historic Hungary. London, Massachusetts Institute of Technology 1998

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]