Vila Hrozno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 48°09′09″S 17°05′42″V / 48,152512°S 17,095104°V / 48.152512; 17.095104

Vila Hrozno
Vila Hrozno

Vila Hrozno je vila v Starom Meste v Bratislave na ulici Stará Vinárska 18. Autorom návrhu je architektonická kancelária Závodný AA v zložení Ľubomír Závodný, Dalibor Michalák a Peter Vodrážka. Projekt bol dokončený v roku 2003 a stavba sa realizovala v rokoch 2005 – 2006. Rozloha objektu je 702 .

Vila prezývaná Hrozno je zasadená do svahovitého terénu nad bratislavským hradným kopcom (najbližšie je Pomník padlým v 1. svetovej vojne na Murmannovej výšine, Slavín, a Bôrik, ku ktorému Stará Vinárska smeruje). Architektonická forma a interiéry vily sa odvíjajú od topografie územia, jeho členitosti, orientácie i miestnych regulatívov. Základné hmotové stvárnenie predstavuje kríženie dvoch základných hmôt. Trojpodlažný kubus, orientovaný pozdĺžnou osou v smere kolmom na Starú vinársku ulicu a naň kolmý dvojpodlažný terasovitý objekt, rovnobežný so Starou vinárskou ulicou. Toto hmotové riešenie vychádza z danosti prostredia, keď hmota rovnobežná s ulicou má evokovať pôvodné terasovité riešenie záhrady, nachádzajúcej sa na parcele. Naopak, trojpodlažná hmota ukončená penthausom, je orientovaná do ulice a má byť jasným vyjadrením vstupu novodobej architektúry do pôvodného prostredia.

Celkový koncept riešenia územia mal vplyv aj na hmotové vytvarovanie objektu, smerom do ulice je hmota minimalizovaná – nenarúša charakteristiku okolitého prostredia a susediacich objektov. Naopak, priečna trojpodlažná hmota sa vymyká z jednoduchej ortogonálnej pôdorysnej osnovy, čím sa akcentuje novodobá situácia v tomto prostredí, kde dosiaľ nestál žiadny objekt. Veľmi dôležitým priestorovým prvkom celej hmotovo – priestorovej skladby je systém terás, využívajúci terénne danosti a reliéf prostredia a premietajúci sa aj do dispozične prevádzkového riešenia, ktorý zvyšuje atraktivitu a intimitu vnútorných priestorov a zároveň umožňuje prienik osvetlenia a oslnenia zo západnej strany a pobytové možnosti zo strany východnej.

Dispozičné a prevádzkové riešenie má vplyv aj na tektoniku objektu. Silnými momentmi, ktoré riešenie objektu ovplyvnili, boli prominentný výhľad a vzťah k svetovým stranám. Celosklená uličná fasáda spája dve obývacie izby nad sebou, ktoré sú jadrom domu. V jednej dominuje kozub, v druhej plazmový televízor. Minimálne sú využívané plastické prvky na jednotlivých fasádach. Výnimkou je len kruhové alebo skôr segmentové ukončenie trojpodlažnej kolmej hmoty na ulicu na južnej fasáde objektu z mezanínu, ktorý prepája priestory obývačky a herne na I. a II. nadzemnom podlaží domu, čím zvyšujú výnimočnosť týchto priestorov navonok a zároveň obohacujú relatívne „asketickú“ hmotu rodinného domu.

Na prvom poschodí sa nachádza obývacia izba, kuchyňa s terasou, manželská suita a v krídle oproti fitnes so saunou. Kúpeľňa patriaca k manželskej spálni má výhľad ako obývačka. Dispozičným ukončením je pracovňa s knižnicou a televízna miestnosť o poschodie vyššie. Minimalistický interiér vo farebnom spektre bielej, sivej a hnedej sa chápe ako integrálna súčasť architektúry. Materiálové riešenie podobne ako hlavný urbanistický a architektonický koncept dôsledne vychádza z miestnych podmienok, pričom využíva tri základné materiály – hladkú bielu omietku ako základný jednotiaci stavebný materiál, obkladový kameň a napokon drevo, ktoré je využívané ako obklad v medziokenných pilieroch a posuvných lamelách zasklených stien. Dom bez primárnej exhibície ponúka kvalitný obytný priestor obalený v architektúre, ktorej hodnoty sa tak rýchlo nespotrebujú.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Beáta Hermannová: Prominentný výhľad. Atrium 01/2007, s.55
  • Autorská správa

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]