Vilhelms Purvītis

Vilhelms Purvītis
lotyšský maliar a prvý rektor Lotyšskej akadémie umení
Profesor Vilhelms Purvītis s absolventami v roku 1942
Narodenie	03.03.18723. marec 1872 Zaube, Livónska gubernia, Ruské impérium (dnes Lotyšsko)
Úmrtie	14. január 1945 (72 rokov) Bad Nauheim, Nemecká ríša (dnes Nemecko)
Pochovanie	Rižský lesný cintorín
Alma mater	Cárska akadémia umení
Odkazy
Commons	Vilhelms Purvītis
Umelecký portál  Biografický portál

Vilhelms Purvītis (* 3. marec 1872, Zaube, Livónska gubernia, Ruské impérium (dnes Lotyšsko) – † 14. január 1945, Bad Nauheim) bol lotyšský maliar, považovaný za zakladateľa lotyšskej národnej školy krajinomaľby. Začínal ako realista, neskôr sa priklonil k impresionizmu.

Maliarstvo vyštudoval na Petrohradskej akadémii umení (1890 – 1897) a v ateliéri krajinomaľby Archipa Ivanoviča Kuindžiho. Bol členom výtvarných združení Rūķis, Mir iskusstva a Kunstverein.

Život a dielo

Po štúdiách získal za svoje dielo Pēdējie stari (Posledné lúče) možnosť ísť na zahraničnú služobnú cestu a v roku 1898 sa spolu s Janisom Rozentālsom a Jānisom Valtersom vydal do Nemecka, potom do Francúzska a Rakúsko-Uhorska. Po návrate (1899) sa usadil v Rige, dával súkromné hodiny a tvoril. Po ruskej revolúcii (1905) sa Purvītis vydal v roku 1906 do Revea (teraz Tallinna) a stal sa učiteľom kreslenia na miestnej reálnej škole. V tejto dobe sa v jeho diele prvýkrát objavili mestské motívy: Rēvele miglā (Reveľ v hmle).

Vyučoval maliarstvo na Mestskej umeleckej škole v Rige (1909 – 1915). Po začiatku prvej svetovej vojny bola škola v roku 1915 presunutá do Petrohradu a v roku 1916 zrušená. Roku 1913 sa stal akademikom petrohradskej Akadémie umenia. Po ruskej revolúcii (1917) sa Purvītis vydal na liečenie do Nórska, kde v Osle usporiadal svoju prvú samostatnú výstavu. V roku 1918 sa vrátil do Rigy okupovanej Nemeckom. Ešte pred koncom lotyšskej vojny za nezávislosť bol v roku 1919 menovaný riaditeľom Umeleckého múzea mesta Rigy (dnes Lotyšské národné umelecké múzeum) (1919 – 1940). Počas tohto obdobia rozšíril zbierku múzea o 651 diel, z ktorých približne dve tretiny exponátov boli umelecké diela lotyšských umelcov. Priestory múzea sa prenajímali umelcom a umeleckým skupinám, v múzeu sa konalo 180 výstav. Bol tiež prvým rektorom Lotyšskej akadémie umenia (1919 – 1934). Viedol vlastný ateliér krajinomaľby (1921 – 1944), učil aj na fakulte architektúry Lotyšskej univerzity (1919 – 1940). V tomto období zorganizoval mnoho výstav lotyšského umenia v európskych mestách.

Po okupácii Lotyšska v roku 1940 bol odvolaný z funkcie riaditeľa múzea. V roku 1942 usporiadal svoju poslednú výstavu v Rige. V roku 1944 emigroval do Nemecka, kde o rok neskôr zomrel. Roku 1994 boli jeho pozostatky prevezené do Rigy.

Ocenenie

V roku 1900 získal bronzovú medailu na Svetovej výstave v Paríži, o rok neskôr zlatú medailu na výstave secesie v Mníchove (1901). Dostal najvyššie lotyšské štátne vyznamenanie Rad troch hviezd (rad 3. stupňa v roku 1926, rad 2. stupňa v roku 1928, Kríž uznania – rad 1. stupňa v roku 1938), ale aj štátne vyznamenania švédske, nórske, fínske, estónske, litovské, poľské a dánske.

Galéria

• 
  Zima, 1910, Lotyšské národné umelecké múzeum
• 
  Jarné vody, 1910, Lotyšské národné umelecké múzeum
• 
  Skorá jar, 1898 – 1899
• 
  Jesenné slnko, 1909
• 
  Krajina s brezami, 1910
• 
  Jar, marec 1930
• 
  Jar, 1930

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vilhelms Purvītis

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vilhelms Purvītis na českej Wikipédii.

Vilhelms Purvītis Narodenie: 3. marec 1872 Úmrtie: 14. január 1945
Akademické tituly
Vznik	Rektor Lotyšskej akadémie umení 12. október 1921 – 1934	Nástupca Jānis Kuga