Preskočiť na obsah

Villa Müller

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Villa Müller

Villa Müller je vila v Prahe-Střešoviciach z rokov 1928-1930. Vila je dielom architektov Adolfa Loosa a Karla Lhotu. Patrí k významným pamiatkám modernej architektúry v strednej Európe. V projekte Villa Müller vyvrcholila Loosova koncepcia Raumplanu

História stavby

[upraviť | upraviť zdroj]

Vilu nechal postaviť pre seba a svoju manželku významný český stavebný podnikateľ Ing. Dr. František Müller. Bol spolumajiteľom veľkej českej stavebnej firmy Kapsa a Müller, založenej v Plzni roku 1870 otcami oboch podnikateľov, ktorá sa špecializovala predovšetkým na realizáciu železobetónových konštrukcií, priemyselných, dopravných a vodných stavieb a verejných budov. Firma často používala nové stavebné postupy a technické metódy.

Na odoporúčanie architekta Karla Lhotu zveril Dr. Müller návrh vily s význačnou reprezentatívnou funkciou Adolfovi Loosovi, s ktorým Lhota spolupracoval na niekoľkých Loosových plzeňských zákazkách. Vzhľadom k Loosovmu zdravotnému stavu mu Lhota pomáhal i pri realizácii tohto projektu, predovšetkým pri spracovaní priestorového riešenia, čo dokladá zachovaná zmluva o vyjasnení spoluautorstva medzi Loosom a Lhotom.

Interiér vily

[upraviť | upraviť zdroj]

Autorom návrhu interiéru vrátane svietidiel, vstavaného a sčasti voľného nábytku je Adolf Loos. Ten o dome prehlásil, že je to jeho najkrajší dom a oslávil v ňom v úzkom kruhu priateľov i svoje šesťdesiate narodeniny. Podarilo sa mu tu najdokonalejšie stelesniť myšlienky svojho raumplanu – priestor nie je členený na jednotlivé poschodia, ale do „kubusov“ a jednotlivé miestnosti sa prelínajú v rôznych úrovniach. Strohosť vnútorných priečelí, komponovaných s rafinovanou rovnováhou nesymetrickej symetrie okenných otvorov, kontrastuje s noblesnou eleganciou interiérov všetkých, i zdanlivo postranných miestností. Návrh záhrady je spoločným dielom Adolfa Loosa a nemeckých záhradných architektov Camilla Schneidera, Karla Förstera a Hermanna Materna.

Vila v období totality

[upraviť | upraviť zdroj]

Znárodnenie po roku 1948 radikálne zasiahlo do osudu rodiny Müllerových. Začalo kritické obdobie v dejinách firmy Kapsa a Müller, rovnako aj Müllerovej vily prehĺbené po smrti Františka Müllera (1951). Zúfalým úsilím Milady Mülllerovej a rady významných osobností bola snaha o záchranu tejto významnej architektonickej pamiatky. Vdove bol bezohľadne vymedzený v priestoroch vily malý byt, ostatné miestnosti slúžili ako kancelárie novým užívateľom. Úpravy, ktoré v tejto súvislosti boli v dome prevedené, priniesli zbytočné straty. Druhou, paradoxne pozitívnou stránkou týchto peripetií bolo zakonzervovanie pamiatky vo výnimočne zachovalom stave.

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Po páde komunistickej vlády bola Müllerova vila na základe reštitučného zákona vydaná dcére Eve, ktorá ju následne ponúkla na predaj. V médiách vypukla kampaň proti predaju Müllerovej vily súkromnej osobe kontroverzného finančníka. Vďaka intervencii Pražského grémia, zahraničných aktivistov a zastupiteľstva Prahy 6, Müllerovu vilu zakúpil Magistrát hlavného mesta Prahy. V júni 1995 bola predaná do správy Múzea hlavného mesta Prahy a následne prehlásená národnou kultúrnou pamiatkou. V rokoch 1998 - 2000 prebehla rozsiahla rekonštrukcia vily a 24. mája 2000 bola vo vile slávnostne otvorená expozícia a Študijné a dokumentačné centrum Adolfa Loosa.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]