Vincent van Gogh

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vincent van Gogh
rod. Vincent Willem van Gogh
Vincent van Gogh
Autoportrét van Gogha, september 1888

Narodenie 30. marec 1853
Zundert, Holandsko
Úmrtie 29. júl 1890 (37 rokov)
Auvers-sur-Oise, Francúzsko
Národnosť holandská
Zamestnanie maliar

Vincent Willem van Gogh (* 30. marec 1853, Zundert, Holandsko – † 29. júl 1890, Auvers-sur-Oise, Francúzsko) bol holandský maliar a jedna z najväčších osobností svetového vytvarného umenia. Celkovo, v relatívne malom časovom rozpätí desiatich rokov, vytvoril približne 900 malieb a 1 100 kresieb, z ktorých ale počas života predal iba jeden jediný obraz a to necelý rok pred svojou samovraždou. Po smrti sa ale preslávil závratnou rýchlosťou, k čomu mu dopomohla najmä výstave v Paríži 17. marca 1901 (11 rokov po smrti).

Jeden z najznámejších Van Goghových obrazov sú Slnečnice, o ktorých dva roky pred smrťou napísal: „Svoj ateliér by som najradšej vyzdobil poltuctom obrazov slnečníc – skvostom, ktorý žiari čistotou na najrôznejšom pozadí, od zelenej až po kráľovskú modrú. … Vyvolávalo by to rovnaký dojem ako gotické chrámové okná.“

Štýlom zapadá van Gogh najviac medzi fauvistov, expresionistov, z časti medzi ranú abstrakciu. Novátorským pojatím reality sa stal jedným z hlavných hrobárov impresionizmu a z umeleckého hľadiska významne ovplyvnil najmä umenie prvej polovice 20. storočia. Vôľou vyjadriť vlastné pocity sa stal mimovoľne jedným zo zakladateľov nastupujúceho umeleckého smeru – postimpresionizmu.

Jedinou finančnou oporou Van Gogha počas života bol jeho brat Theo. V súčasnosti ale patria niektoré z van Goghových malieb medzi najdrahšie maľby na svete. V roku 1987 napríklad neznámy zberateľ zaplatil za obraz Slnečnice vtedy rekordnú sumu 22,5 milióna libier. Tento rekord bol dokonca prekonaný, keď v roku 1990 vydražili Portrét doktora Gacheta za 82,5 miliónov dolárov.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky a vplyvy[upraviť | upraviť zdroj]

Vincent van Gogh sa narodil 30. marca 1853 v Groot Zundert, v časti severného Brabantska v Holandsku, ako prvý z piatich detí kalvínskeho pastora, Theodora van Gogha. Najsilnejší vzťah ho však pútal k o štyri roky mladšiemu bratovi, taktiež Theodorovi, prezývaného Theo. Prvé Vincentovo zamestanie sa viaže so slávnou Goupilovou galériou-antikvariátom v Haagu, kde začal pracovať ako sedemnásťročný a kde sa mu darilo. V rámci svojej práce bol vysielaný do pobočiek galérie v Londýne či Paríži, pracoval však aj v Brusseli. Už v tom čase hovoril plynule francúzskym i anglickým jazykom. V roku 1876 však prácu v galérii opustil, pretože sa rozhodol pokračovať v otcových šľapajách. Kvôli ambícii stať sa pastorom preto nastúpil na štúdium teológie, ktoré však po dvoch rokoch prerušil. Usadil sa v Belgicku, v uhoľnej panve Borinage medzi chudobnými baníkmi, ktorých deti sa snažil priúčať katechizmu, ale i písaniu a čítaniu. Staral sa o chorých a vo voľnom čase kreslil, čoho výsledkom boli jeho prvé kresby poväčšine s námetom prírody. V roku 1879 sa však dozvedel, že protestantská obec, kde bol kazateľom, s ním neplánuje predĺžiť zmluvu. Odišiel preto do Etten za rodičmi, brat Theo mu však poskytol peniaze, na základe čoho sa vrátil opäť do Borinage. Tam stále viac kreslil a maľoval, predovšetkým kópie obrazov francúzskeho maliara Jeana-François Milleta, ktoré veľmi obdivoval. V máji nasledujúceho roku sa však opäť vrátil k rodičom. Brat Theo mu poskytol predovšetkým psychickú oporu: spolu s bratrancom Antonom Mauvom, uznávaným žánrovým maliarom, ho nabádali k ďalšiemu maľovaniu.

Van Gogh údajne trpel psychickou poruchou a preto je známy najmä tým, že si sám urezal kus ľavého ucha. Podľa inej teórie mu kus ucha usekol šablou pri hádke maliar Paul Gauguin (jeho veľký vzor) a len pred políciou tvrdili, že si ho odrezal sám.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]