Vincent van Gogh

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vincent van Gogh
Autoportrét van Gogha, september 1888
Autoportrét van Gogha, september 1888
Rod. menoVincent Willem van Gogh
Narodenie30. marec 1853
Zundert, Holandsko
Úmrtie29. júl 1890 (37 rokov)
Auvers-sur-Oise, Francúzsko
Národnosťholandská
Zamestnaniemaliar
PodpisVincent van Gogh, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Vincent van Gogh
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Vincent van Gogh

Vincent Willem van Gogh (* 30. marec 1853, Zundert, Holandsko – † 29. júl 1890, Auvers-sur-Oise, Francúzsko) bol holandský maliar a jedna z najväčších osobností svetového výtvarného umenia. Celkovo, v relatívne malom časovom rozpätí desiatich rokov, vytvoril približne 900 malieb a 1 100 kresieb, z ktorých ale počas života predal iba jeden jediný obraz a to necelý rok pred svojou tragickou smrťou. Po smrti sa ale preslávil závratnou rýchlosťou, k čomu mu dopomohla najmä výstava v Paríži 17. marca 1901 (11 rokov po smrti).

Jeden z najznámejších Van Goghových obrazov sú Slnečnice, o ktorých dva roky pred smrťou napísal: „Svoj ateliér by som najradšej vyzdobil poltuctom obrazov slnečníc – skvostom, ktorý žiari čistotou na najrôznejšom pozadí, od zelenej až po kráľovskú modrú. … Vyvolávalo by to rovnaký dojem ako gotické chrámové okná.“[1]

Štýlom zapadá van Gogh najviac medzi fauvistov, expresionistov, z časti medzi ranú abstrakciu. Novátorským pojatím reality sa stal jedným z hlavných hrobárov impresionizmu a z umeleckého hľadiska významne ovplyvnil najmä umenie prvej polovice 20. storočia. Vôľou vyjadriť vlastné pocity sa stal mimovoľne jedným zo zakladateľov nastupujúceho umeleckého smeru – postimpresionizmu.

Jedinou finančnou oporou Van Gogha počas života bol jeho brat Theo. V súčasnosti ale patria niektoré z van Goghových malieb medzi najdrahšie maľby na svete. V roku 1987 napríklad neznámy zberateľ zaplatil za obraz Slnečnice vtedy rekordnú sumu 22,5 milióna libier. Tento rekord bol dokonca prekonaný, keď v roku 1990 vydražili Portrét doktora Gacheta za 82,5 miliónov dolárov.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Vincent van Gogh sa narodil 30. marca 1853 v Groot Zundert, v časti Severného Brabantska v Holandsku, ako prvý z piatich (žijúcich) detí kalvínskeho pastora, Theodora van Gogha. Vincent bol až druhorodený syn, prvý syn, tiež pomenovaný Vincent, sa narodil mŕtvy. Van Goghova mama pochádzala z prosperujúcej rodiny z Haagu a jeho otec bol najmladší syn ministra. Stretli sa, keď sa Annina mladšia sestra, Cornelia, vydala za Theodorovho staršieho brata Vincenta. Van Goghovi rodičia sa zobrali v máji 1851 a presťahovali sa do Zundertu. Jeho brat Theo bol narodený 1. mája 1857. Mal aj ďalšieho brata, Cor, a tri sestry: Elisabeth, Anna a Willemina. V neskoršom živote si Van Gogh zachoval kontakt len s Theom a Willeminou.

Van Gogh bol vážne a zamyslené dieťa. Doma ho učila mama s vychovávateľkou a v roku 1860 bol poslaný do dedinskej školy. V roku 1864 bol umiestený do internátnej školy v Zevenbergene, kde sa cítil opustený a bojoval za to, aby mohol ísť domov. Namiesto toho ho, ale rodičia poslali na strednú školu v Tilburgu, kde bol veľmi nešťastný. Jeho záujem o umenie začal v mladom veku. Jeho mama ho povzbudzovala ku kresleniu, keď bol dieťa a jeho prvotné kresby sú expresívne, ale nepribližujú sa intezite jeho neskorších diel. Constant Cornelis Huijsmans, ktorý bol úspešný maliar v Paríži, učil študentov v Tilburgu. Javí sa, že Van Goghovo hlboké nešťastie zatienilo Huijsmansove hodiny, ktoré mali malý efekt. V marci 1868 sa náhle vrátil domov. Neskôr napísal, že jeho mladosť bola "strohá a chladná a neúrodná".

V júli 1869 Van Goghov ujo Cent mu sprostredkoval miesto v Goupilovej galériíí-antikvariátu v Haagu. Po dokončení jeho tréningu v roku 1873, bol preložený do pobočky Goupil & Cie pobočky v Londýne. Toto bolo šťastné obdobie pre Van Gogha, bol úspešný v práci a v dvadsiatich zarábal viac ako jeho otec. Theova manželka neskôr poznamenala, že to bol najlepší rok pre Van Gogha.

Zaľúbil sa do dcéry jeho prenajímateľa bytu, Eugénie Loyer, ale po tom ako vyznal svoje city bol odmietnutý, lebo Eugénie bola tajne zasnúbená s bývalým podnájomníkom. Stal sa viac osamoteným a nábožensky horlivým. Jeho otec a ujo zariadili jeho prestup do Paríža v roku 1875, kde sa stal pohoršeným nad problémami firmy a bol prepustený nasledujúci rok.

V apríli 1876 sa vrátil do Anglicka, kde zobral neplatenú prácu ako suplujúci učiteľ v malej internátnej škole v Ramsgate. Keď sa majiteľ presťahoval do Isleworth v Middlesex, Van Gogh išiel s ním.[2] Táto dohoda nevyšla a Van Gogh odišiel. Jeho rodičia sa zatiaľ presťahovali do Ettenu, v roku 1876 sa vrátil domov na Vianoce na šesť mesiacov začal pracovať v kníhkupectve v Dordrechte. V práci bol nešťastný a trávil čas čmáraním alebo prekladaním častí Biblie do angličtiny, francúzštiny a nemčiny. Ponoril sa do náboženstva a stával sa čoraz viac zbožnejším a rehoľným. Podľa jeho spolu bývajúceho, Paulus van Görlitz, Van Gogh jedol šetrne a vyhýbal sa mäsu.

Aby podporil jeho nábožné presvedčenie a jeho túžbu stať sa kňazom, v roku 1877 ho jeho rodina poslala do Amsterdamu žiť s jeho ujom Johannesom Strickerom, rešpektovaným bohoslovcom. Pripravil sa na vstupnú skúšku z teológie na Amsterdamskú univerzitu, ale neprešiel a odišiel z domu jeho uja v júli 1878. Pustil sa do trojmesačného kurzu v protestantskej misijnej škole v Lakene, blízko Bruselu, ale tiež neprešiel.

V januári 1879 prijal prácu ako misionár v Petit-Wasmes, ťažobnej oblasti s uhlím, Borinage, v Belgicku. Aby ukázal podporu jeho ochudobnenému zhromaždeniu, vzdal sa svojho pohodlného ubytovania v pekárni pre bezdomovca a presťahoval sa do malej chaty, kde spal na slame. Jeho úbohé podmienky na život sa nepáčili cirkevným úradom, ktoré ho odmietli za "podkopávanie dôstojnosti kňazstva". Potom odkráčal 75 kilometrov do Bruselu, vrátil sa na chvíľu do Couesmes v Borinage, ale nakoniec podľahol nátlaku od jeho rodičov, aby sa vrátil do Ettenu. Zostal tam do roku 1880, čo spôsobilo obavy a frustráciu pre jeho rodičov. Jeho otec bol obzvlášť frustrovaný a odporučil, aby jeho syn bol poslaný do blázinca v Geele.

Van Gogh sa vrátil do Couesmes v auguste 1880, kde sa ubytoval s baníkom až do októbra. Začal sa zaujímať o ľudí a scény okolo neho a zaznamenal ich v kresbách po tom ako mu Theo odporučil, aby sa začal zaoberať umením. Neskôr toho roku cestoval do Bruselu, aby nasledoval Theovo odporučenie študovať s holandským umelcom Willemom Roelofsom, ktorý ho presvedčil, napriek jeho odporu k formálnym umeleckým školám, aby navštevoval Académie Royale des Beaux-Arts. Zapísal sa tam v novembri 1880 a študoval anatómiu a bežné pravidlá modelovania a perspektívy.


Etten, Drenthe a Haag[upraviť | upraviť zdroj]

Van Gogh sa vrátil do Ettenu v apríli 1881 predĺžený pobyt s rodičmi. Pokračoval s kreslením, často používal jeho susedov ako objekty na kreslenie. V auguste 1881 jeho nedávno ovdovená sesternica, Cornelia "Kee" Vos-Stricker, dcéra jeho matkinej staršej sestry Willeminy a Johanessa Strickera, prišla na návštevu. Bol nadšený a chodil s ňou na dlhé prechádzky. Kee bola od neho o sedem rokov staršia a mala osem ročného syna. Van Gogh všetkých prekvapil tým, že je jej vyhlásil, že je do nej zamilovaný a požiadal ju o ruku. Ona odmietla. Potom ako sa Kee vrátila do Amsterdamu, Van Gogh išiel do Haagu skúsiť predať maľby a stretnúť sa s jeho bratrancom Antonom Mauveom. Mauve bol ten úspešný maliar, ktorým Van Gogh túžil byť. Mauve ho pozval, aby sa vrátil o pár mesiacov a strávil čas medzi tým pracovaním s uhlíkmi a pastelmi. Van Gogh išiel naspäť do Ettenu a nasledoval túto radu.

Neskoro v novembri 1881, Van Gogh napísal list Johanessovi Strickerovi, bratovi Theovi ho opísal ako útok. Počas pár dní odišiel do Amsterdamu. Kee sa s ním nestretla a jej rodičia napísali, že jeho "vytrvalosť je nechutná". Zo zúfalstva držal svoju ruku v ohni lampy, so slovami "Dovoľte mi ju vidieť na tak dlho ako dokážem držať svoju ruku v ohni." Túto udalosť si veľmi dobre nepamätal, ale neskôr usúdil, že jeho ujo oheň uhasil. Otec Kee ujasnil, že by sa mal brať ohľad na jej odmietnutie a tí dvaja sa nezoberú, hlavne kvôli Van Goghovej neschopnosti uživiť sa.

Mauve si zobral Van Gogha pod svoje krídlo ako študenta a predstavil ho vodovým farbám, s ktorými pracoval nasledujúci mesiac predtým ako sa vrátil domov na Vianoce. Pohádal sa s otcom, lebo odmietal navštevovať kostol a odišiel do Haagu. V januári 1882 mu Mauve predstavil olejové farby a požičal peniaze na zriadenie štúdia. V priebehu mesiaca sa Van Gogh a Mauve pohádali, pravdepodobne o životaschopnosti kresby sadrových odliatkov. Van Gogh si mohol dovoliť najať iba ľudí z ulice ako modelov, praktika, ktorú Mauve neschvaľoval.

Van Gogh údajne trpel psychickou poruchou a preto je známy najmä tým, že si sám urezal kus ľavého ucha. Podľa inej teórie mu kus ucha usekol šabľou pri hádke maliar Paul Gauguin (jeho veľký vzor) a len pred políciou tvrdili, že si ho odrezal sám.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. 665 [online]. vangoghletters.org, [cit. 2021-09-13]. Dostupné online. (anglicky)
  2. 088 [online]. vangoghletters.org, [cit. 2021-09-10]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vincent Van Gogh na anglickej Wikipédii.