Vincenzo Arangio-Ruiz
| Vincenzo Arangio-Ruiz | |
| taliansky právnik a právny romanista taliansky minister školstva (1944 – 1945) | |
 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 7. máj 1884 |
| Neapol, Talianske kráľovstvo | |
| Úmrtie | 2. február 1964 (79 rokov) |
| Rím, Taliansko | |
| Národnosť | talianska |
| Zamestnanie | univerzitný profesor |
| Dielo | |
| Žánre | odborná a vedecká literatúra |
| Obdobie | 20. storočie |
| Témy | rímske právo, epigrafika, papyrológia |
| Literárne hnutie | talianska právna romanistika |
| Významné práce | Breviarium iuris Romani (slov. Stručný prehľad rímskeho práva); Istituzioni di diritto romano (slov. Inštitúcie rímskeho práva); Storia del diritto romano (slov. Dejiny rímskeho práva) |
| Odkazy | |
 | Vincenzo Arangio-Ruiz (multimediálne súbory na commons) |
Vincenzo Arangio-Ruiz (* 7. máj 1884, Neapol, Talianske kráľovstvo – † 2. február 1964, Rím, Taliansko) bol taliansky právnik, významný právny romanista, profesor rímskeho práva na mnohých univerzitách v Taliansku a v Káhire. Okrem rímskeho práva sa venoval aj právnej epigrafike a právnej papyrológii.[1]
V roku 1953 vyšli jeho počesť štvordielne štúdie (festschrifty) Studi in onore di V. Arangio-Ruiz a v rokoch 1974 až 1978 štvordielne Scritti di diritto romano.[1]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v roku 1884 v Neapole. Po štúdiách sa začal vedecky a pedagogicky venovať rímskemu právu, ktoré postupne vyučoval na univerzitách v Camerine, Perugii, Cagliari, Messine, Modene, Neapole, Káhire a v Ríme.[1] Vďaka svojím výsledkom sa stal jedným z najvýznamnejších talianskych romanistov. Veľkú pozornosť venoval historickým prameňom. Ako prvý napríklad publikoval nové fragmenty Gaiových Inštitúcií, ktoré boli v roku 1933 objavené v Egypte.[2]
V roku 1943 bol prezidentom neapolského národného oslobodzovacieho výboru a v rokoch 1944 až 1945 ministrom spravodlivosti a verejného školstva.[2] Bol tiež členom Accademia dei Lincei (1947), kde zastával aj funkciu predsedu (1952 – 1958) a podpredsedu (1950 – 1952 a 1958 – 1964).[2]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi jeho hlavné diela patria:[1]
- Breviarium iuris Romani (slov. Stručný prehľad rímskeho práva; 5. vydanie 1974)
- Istituzioni di diritto romano (slov. Inštitúcie rímskeho práva; 14. vydanie 1960)
- Storia del diritto romano (slov. Dejiny rímskeho práva; 7. vydanie 1957)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 5 BLAHO, Peter. Arangio-Ruiz, Vincenzo. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 1. A – Belk. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 1999. Dostupné online. ISBN 80-224-0554-X. S. 333.
- 1 2 3 Aràngio-Rùiz, Vincenzo. In: Enciclopedia on line [online]. Roma: Treccani, [cit. 2025-01-20]. Dostupné online.