Preskočiť na obsah

Vláknica Patouillardova

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vláknica Patouillardova
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Inocybe erubescens
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vláknica Patouillardova (Inocybe erubescens) je prudko jedovatá huba z čeľade Crepidotaceae.

Klobúk je 5 – 9 cm široký, za mladi vajcovitý, potom kužeľovito zvonkovitý, napokon plochý, v strede so zreteľným hrboľom, za mladi biely, na otlačených miestach červenajúci, neskôr krémový až okrovočervenkastý, miestami olivový, v dospelosti takmer celý červenohnedastý, hodvábne vláknitý a lúčovito rozpukaný. Lupene sú až 8 mm široké, husté, pri hlúbiku zúbkom vykrojené, najprv biele, neskôr olivovo hnedasté a napokon hnedočervené.[1] Hlúbik je valcovitý, až 12 cm dlhý a 1 – 1,5 cm hrubý, dolu zhrubnutý, plný, najprv celý biely, neskôr červenoškvrnitý, napokon celý červenohnedastý.[1] Na lome sa vláknito strapká.[2] Dužina je biela, na reze miestami červenie,[1] má nevýraznú chuť a sladkú vôňu po ovocí.[3] Výtrusy sú vajcovito elipsoidné, hladké, bledookrové, 9 – 14 × 5 – 8 μm veľké.[1] Výtrusný prach je hnedý.[3]

Rastie niekedy už koncom jari, ale najmä v lete od (mája do septembra[1]) v listnatých lesoch a zmiešaných lesoch, pri cestách, niekedy aj v parkoch, najmä pod bukmi, dubmi a lipami. U nás je menej rozšírená, iba v niektorých rokoch sa vyskytuje častejšie. Hojnejšia je v teplejších oblastiach.[2]

Praktický význam

[upraviť | upraviť zdroj]

Vláknica Patouillardova je prudko jedovatá huba. Ako smrteľná dávka sa uvádza 4 – 5 dkg húb (vážené v čerstvom stave). Otrava sa prejaví už o štvrť alebo o pol hodiny nevoľnosťou, studeným potom a vylučovaním veľkého množstva slín, zimnicou, potom zvracaním, bolestivými hnačkami a kŕčmi. Medzi ďalšie príznaky patrí porucha srdcovej činnosti, dýchavičnosť, celková slabosť, neistá chôdza až závraty a poruchy zraku, pritom tieto nepríjemné pocity prebiehajú pri plnom vedomí. Pri ťažkej otrave môže nastať smrť už o niekoľko minút buď zastavením srdcovej činnosti, alebo zadusením v kŕčoch. Miernejšie otravy trvajú asi 12 hodín a rovnako dlho aj zotavenie. Niekoľko dní sa ešte aj potom u pacienta prejavuje nechutenstvo, strata slín, slabosť, bolesti hlavy a bolestivé pocity na koži.[2]

Možnosť zámeny

[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšie sa zamieňa s jedlou a chutnou čírovnicou májovou, od ktorej sa odlišuje okrem farby klobúka najmä lupeňmi, ktoré sú najprv belavé, neskôr olivovohnedasté a napokon hnedočervené.[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 206.
  2. a b c Antonín Příhoda. Hubárov rok. Bratislava : Príroda, 1973. 64-127-73. S. 201-202.
  3. a b Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 244.
  4. Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 53.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]