Vladár (Niccolò Machiavelli)
| Vladár | |||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Il Principe | |||||||||||||||||||||||
230px | |||||||||||||||||||||||
|
| |||||||||||||||||||||||
| Autor | Niccolò Machiavelli | ||||||||||||||||||||||
| Pôvodný jazyk | taliansky | ||||||||||||||||||||||
| Krajina vydania | Taliansko | ||||||||||||||||||||||
| Nakladateľstvo originálneho vydania | Sansoni Editore Firenze | ||||||||||||||||||||||
| Dátum 1. vydania originálu | 1532 | ||||||||||||||||||||||
| Literárne obdobie | renesancia | ||||||||||||||||||||||
| Literárny žáner | eseje / súborné dielo | ||||||||||||||||||||||
| Slovenské vydania knihy | |||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||
Vladár (tal. Il Principe) je najvýznamnejšie dielo talianskeho spisovateľa obdobia renesancie Niccola Machiavelliho. Bolo vydané až po jeho smrti, v roku 1532.
Štruktúra a obsah
[upraviť | upraviť zdroj]Pozostáva z 26-tich kapitol, napríklad:
- Vznešenému Lorenzovi de Medici
- Koľko je druhov vladárstiev
- O dedičných vladárstvach
- O zmiešaných vladárstvach
- Prečo sa po Alexandrovej smrti nevzbúrila proti jeho následníkom Dáreiova ríša, ktorú bol Alexander obsadil
- Ako spravovať mestá a vladárstva, ktoré sa pred dobytím riadili vlastnými zákonmi
- O nových vladárstvach nadobúdaných vlastným vojskom a vlastnou silou
- O tých, čo prišli ku vladárstvu hanebným spôsobom
- Občiansky vladár
- atď.
Každá téma je spracovaná formou úvahy a realistickým štýlom, v ktorom sa zrkadlia naturalistické a prefíkané spôsoby vtedajších politikov a dobyvateľov. Sám Machiavelli však nie je zástancom takýchto metód vládnutia. Jeho demokratické politické presvedčenie je konfrontované s úsilím rodiny dei Medici o opätovné uchopenie moci vo Florencii po období tridsaťročných vojen. Traktát „Vladár“ je návodom pre suverénneho panovníka na to, ako vládnuť.[1]
Historické pozadie diela
[upraviť | upraviť zdroj]Machiavelliho myšlienky o vládnutí vychádzali zo súdobej reality vlády Lorenza Veľkolepého (1469 – 1492, Lorenzo dei Medici), ktorá sa vyznačovala krutým bojom o moc, napríklad atentátom vo florentskom kostole na bratov Giuliana a Lorenza, z toho vyplývajúcim pragmatizmom pri udržiavaní moci vo Florentskom mestskom štáte. Lorenzo bojoval o moc aj s Karolom VIII., francúzskym kráľom. Obvykle sa súdi, že predobrazom Machiavelliho Vladára je Lorenzo dei Medici. V období protireformácie sa Vladár dostal na index, až Hegelov výklad zaradil toto dielo do kategórie pragmatizmu, bolo preňho odrazom súdobej morálky a tiež úsilia autora pomôcť svojej vlasti. Machiavelli bol prvý autor, ktorý otvoril problém vzťahu politiky a mravnosti a ako prvý emancipoval človeka od božej vôle.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Vladár, Niccolo Machiavelli, Tatran, 1992, doslov Miroslava Vallová, str.727-731,ISBN 80-222-0326-2
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Vladár, Niccolò Machiavelli, preklad P. Koprda a B. Hečko, Tatran, 1992, str. 309 – 374, ISBN 80-222-0326-2.