Vladár (Niccolò Machiavelli)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vladár
Il Principe

230px

Autor Niccolò Machiavelli
Pôvodný jazyk taliansky
Krajina vydania Taliansko
Nakladateľstvo originálneho vydania Sansoni Editore Firenze
Dátum 1. vydania originálu 1532
Literárne obdobie renesancia
Literárny žáner eseje / súborné dielo
Slovenské vydania knihy

Vladár (tal. Il Principe) je najvýznamnejšie dielo talianskeho spisovateľa obdobia renesancie Niccola Machiavelliho. Bolo vydané až po jeho smrti, v roku 1532.

Štruktúra a obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Pozostáva z 26-tich kapitol, napríklad:

  1. Vznešenému Lorenzovi de Medici
  2. Koľko je druhov vladárstiev
  3. O dedičných vladárstvach
  4. O zmiešaných vladárstvach
  5. Prečo sa po Alexandrovej smrti nevzbúrila proti jeho následníkom Dáreiova ríša, ktorú bol Alexander obsadil
  6. Ako spravovať mestá a vladárstva, ktoré sa pred dobytím riadili vlastnými zákonmi
  7. O nových vladárstvach nadobúdaných vlastným vojskom a vlastnou silou
  8. O tých, čo prišli ku vladárstvu hanebným spôsobom
  9. Občiansky vladár
atď.

Každá téma je spracovaná formou úvahy a realistickým štýlom, v ktorom sa zrkadlia naturalistické a prefíkané spôsoby vtedajších politikov a dobyvateľov. Sám Machiavelli však nie je zástancom takýchto metód vládnutia. Jeho demokratické politické presvedčenie je konfrontované s úsilím rodiny dei Medici o opätovné uchopenie moci vo Florencii po období tridsaťročných vojen. Traktát „Vladár“ je návodom pre suverénneho panovníka na to, ako vládnuť.[1]

Historické pozadie diela[upraviť | upraviť zdroj]

Machiavelliho myšlienky o vládnutí vychádzali zo súdobej reality vlády Lorenza Veľkolepého (1469 – 1492, Lorenzo dei Medici), ktorá sa vyznačovala krutým bojom o moc, napríklad atentátom vo florentskom kostole na bratov Giuliana a Lorenza, z toho vyplývajúcim pragmatizmom pri udržiavaní moci vo Florentskom mestskom štáte. Lorenzo bojoval o moc aj s Karolom VIII., francúzskym kráľom. Obvykle sa súdi, že predobrazom Machiavelliho Vladára je Lorenzo dei Medici. V období protireformácie sa Vladár dostal na index, až Hegelov výklad zaradil toto dielo do kategórie pragmatizmu, bolo preňho odrazom súdobej morálky a tiež úsilia autora pomôcť svojej vlasti. Machiavelli bol prvý autor, ktorý otvoril problém vzťahu politiky a mravnosti a ako prvý emancipoval človeka od božej vôle.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Vladár, Niccolo Machiavelli, Tatran, 1992, doslov Miroslava Vallová, str.727-731,ISBN 80-222-0326-2

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vladár, Niccolò Machiavelli, preklad P. Koprda a B. Hečko, Tatran, 1992, str. 309 – 374, ISBN 80-222-0326-2.