Vladajska reka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vladajska reka
Владайска река
rieka
Pohľad na rieku z mostu Lăvov most v centre Sofie
Štát Bulharsko Bulharsko
Časť Iskăr
Mesto Sofia
Zdrojnica Vitoša
 - poloha pod vrcholom vrchu Černi vrăch
 - výška 2 245 m
 - súradnice 42°33′51″S 23°16′59″V / 42,5642°S 23,2831°V / 42.5642; 23.2831
Ústie Perlovska reka
 - poloha severne od Obradovského monastiera
 - výška 515 m
 - súradnice 42°45′12″S 23°22′24″V / 42,7533°S 23,3733°V / 42.7533; 23.3733
Dĺžka 37 km
Povodie 151 km² (15 100 ha)
Poloha v rámci Bulharska
Poloha v rámci Bulharska
Wikimedia Commons: Vladayska River
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vladajska reka (bulh. Владайска река) je rieka v západnom Bulharsku v Oblasti Sofia.[1][2][3][4]

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Vladajska reka vyviera približne 300 metrov severozápadne od vrchu Černi vrăch (bulh. Черни връх)[3][2] v nadmorskej výške 2 245 m n. m..[2] Tečie najskôr cez rezerváciu Torfeno branište (bulh. Торфено бранище), pokračuje cez lokalitu Zlatnite mostove (bulh. Златните мостове),[3][2] kde tečie skryto pod kamennými riekami, vrátane najväčšej kamennej rieky pohoria Vitoša, ktorá sa nachádza práve v tejto lokalite.[3] Následne sa spúšťa hlbokou, strmou dolinou k dedine Vladaja bulh. Владая),[3][2] pričom po ceste na dolnom toku vytvára kaňon Vladajský prielom (bulh. Владайски проломVladajski prolom),[3] ktorý tvorí hranicu medzi pohorím Vitoša a pohorím Ľulin.[3][4] Po prietoku dedinou Vladaja rieka priberie niekoľko malých prítokov a vstupuje do Sofie, kde preteká štvrťami Kňaževo (bulh. Княжево), Karpuzica (bulh. Карпузица) a Ovča kupel (bulh. Овча купел), ďalej pokračuje centrom mesta a nakoniec po prietoku štvrťou Orlandovci (bulh. Орландовци) sa vlieva do rieky Perlovska reka (bulh. Перловска река) severne od Obradovského monastiera (bulh. Обрадовски манастирObradovski manastir)[3][2] v nadmorskej výške 515 m n. m..[2]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Vladajska reka je jedna z najväčších riek, ktoré pretekajú centrálnymi časťami Sofie. Jej dĺžka od zdroja vo vrcholových častiach Vitoše po ústie do rieky Perlovska reka dosahuje 37 kilometrov.[3] Hlavnými prítokmi Vladajskej rieky sú Planinica (bulh. Планиница), Gornobanska reka (bulh. Горнобанска река) a Suhodolska reka (bulh. Суходолска река). Povodie rieky sa rozprestiera na rozlohe 151 km².[2]

Na teritóriu Sofie je koryto rieky umelo korigované.[1][3] Nad riekou sú na území Sofie postavené desiatky mostov,[2] z ktorých najvýznamnejšie sú Mostăt na geroite (bulh. Мостът на героите, doslova Most hrdinov), Aleksandrov most (bulh. Александров мост) a Lăvov most (bulh. Лъвов мост, doslova Leví most).[2][3]

Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pred dedinou Vladaja je vybudovaný zakrytý kanál, ktorým sa časť vody z rieky odvádza do priehrady Studena (bulh. Студена).[3]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 117. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j MIČEV, Nikolaj; MIHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin. Geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Nauka i izkustvo. 561 s. 1980. S. 113. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h i j k l KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite - Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" - Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 132 – 133. (po bulharsky)
  4. a b KOVAČKI, Todor; PETRUŠEV, Georgi. Vitoša. Sofia : TANGRA TanNakRa IK. 2009. 256 s. ISBN 9789543780471. S. 27. (po bulharsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]