Vladimír Velecký
| Vladimír Velecký | |
| veľkostatkár, partizán | |
 | |
| Narodenie | 21. august 1890 Hrušky |
|---|---|
| Úmrtie | 8. november 1951 (61 rokov) Bratislava |
| Bydlisko | Vráble, Nitra |
| Národnosť | československá |
Vladimár Velecký (* 21. august 1890, Hrušky – † 8. november 1951, Bratislava) bol slovenský veľkostatkár a partizán.
Život
Rodina Veleckých pochádzala z moravskej obce Hrušky. Vyštudoval poľnohospodársku školu a po prvej svetovej vojne kúpil pôdu vo Vrábľoch, konkrétne v osade na kopci menom Kíreš. Jeho otec mu spočiatku pomáhal a zásoboval ho modernými strojmi z Čiech. Vo Vrábľoch si našiel aj svoju manželku Máriu rod. Součkovú, ktorej otec bol veliteľom miestnej žandárskej stanice.
Vladimír Velecký sa priatelil s vtedajším prezidentom Tomášom G. Masarykom, ktorý ho navštevoval na Kíreši, prípadne sa stretávali v Topoľčiankach a pravidelne chodievali na poľovačky. V roku 1918 sa stal starostom mesta Vráble. Po roku 1938, keď Vráble patrili do Maďarska, sa rodina presťahovala do Nitry.
V roku 1939 sa zapojili do odboja. Prevádzali cez umelo vytvorenú hranicu prenasledovaných. V prevádzaní mu pomáhala aj jeho 11-ročná dcéra Sonja. Fašisti ich odhalili, Vladimíra uväznili a neskôr odsúdili na smrť. V auguste 1944 partizáni oslobodili väznicu, Velecký sa k nim pridal a odišiel s nimi do hôr, kde sa ukrývala aj jeho rodina. Do oslobodenia Slovenska s manželkou a dcérou pôsobili v partizánskom oddieli Jánošík.
Po oslobodení sa pridali k armáde a bojovali až do skončenia 2. svetovej vojny. Vrátili sa do Vrábľov, ale len na krátku dobu. V roku 1947 sa presťahovali do Bratislavy. V tom čase bola rodina spolumajiteľom Slovenských liehovarov a likérok.
V roku 1948, po znárodnení, sa začala meniť politická situácia. Vladimír Velecký sa stal členom Agrárnej strany. Začal mať politické problémy, lebo ako jeden z mála otvorene hlásal nespokojnosť s vtedajšou politikou. Keď sa situácia začala zhoršovať, chcel s rodinou emigrovať do Argentíny. Nakoľko jeho jediná dcéra Sonja bola už vydatá, odmietla s nimi emigrovať.
Začiatkom 50-tych rokov 20. storočia bol Vladimír Velecký obvinený zo špionáže s Francúzskom a odsúdený z vlastizrady. Celý súdny proces bol vykonštruovaný. Manželku Máriu odsúdili na 8 rokov väzenia v pracovnom tábore v Ilave za spoluprácu s ním a neudanie manžela. Do poslednej chvíle Veleccký veril, že mu udelia milosť. Dňa 8. novembra 1951 ho po dlhom mučení obesili v Justičnom paláci v Bratislave. Na pohrebe mohla byť prítomná iba dcéra Sonja a jeho hrob nemohol byť nijako označený. Manželku Máriu prepustili z väzenia až v máji 1955, no na následky ťažkého mučenia o tri týždne zomrela.[chýba zdroj]
V roku 1969 bol Vladimír Velecký čiastočne rehabilitovaný. Po udalostiach novembra 1989 ho úplne rehabilitovali. V roku 1991 mu prezident Václav Havel vzdal česť a ospravedlnil sa jeho dcére, vnučkám a pravnučkám.
Vladimír Velecký je pochovaný spolu s rodinou na ružinovskom cintoríne v Bratislave.
Dielo
V roku 1936 vytlačili nájomníci kníhtlačiarne G. A. BEŽO v Trnave publikáciu pod názvom Vpád maďarských boľševikov na Slovensko v roku 1919. V nej na stranách 145 – 149 publikoval Vladimír Velecký svoje postrehy z tohto obdobia. Konkrétne jeho kapitola nesie názov Vráble pod boľševickým útokom. V diele opisuje deň po dni udalosti z roku 1919, ktoré sa odohrali v meste Vráble a jeho okolí.