Preskočiť na obsah

Vladimír Ďurikovič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vladimír Ďurikovič
slovenský matematik, vysokoškolský pedagóg a vedecký pracovník
Vladimír Ďurikovič
Narodenie16. jún 1940
Úmrtie26. marec 2021 (80 rokov)
ManželkaRNDr. Mária Ďurikovičová
Deti5

doc. RNDr. Vladimír Ďurikovič, CSc.[1] (* 16. jún 1940  26. marec 2021) bol významný slovenský matematik, vysokoškolský pedagóg a vedecký pracovník, bývalý dekan Fakulty prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, zakladateľ Hnutia kresťanských rodín na Slovensku,[2] rytier Rádu sv. Gregora Veľkého, osobnosť katolíckeho cirkevného života, disident, viacnásobne vyšetrovaný a prenasledovaný Štátnou bezpečnosťou (ŠtB) v rokoch 1969 – 1989 pre svoje aktivity a vierovyznanie. So svojou manželkou Máriou vychovali päť detí. Jeho mottom bolo: „Osobné šťastie závisí od šťastia ľudí, s ktorými sa delíme o prostredie v ktorom žijeme.“

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1953 ukončil základné vzdelanie a v roku 1957 stredoškolské vzdelanie v Trenčíne. V roku 1961 ukončil vysokoškolské vzdelanie so zameraním matematika – chémia na Fakulte prírodných vied Vysokej školy pedagogickej. V roku 1967 obhajoval svoju rigoróznu prácu na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského na tému „Niektoré vlastnosti Picardových postupností a ich použitie pre hyperbolické rovnice“ a získanie titulu Doktor prírodných vied (RNDr.). V roku 1970 obhajoval svoju dizertačnú prácu na MFF UK na tému „Existencia a jednoznačnosť riešenia okrajových úloh pre hyperbolické diferenciálne rovnice vyššieho rádu a konvergencia postupných aproximácií“ a získanie titulu Kandidát vied (CSc.).

V rokoch 1961 – 1962 bol asistentom na Katedre matematiky Fakulty prírodných vied Univerzity Komenského (FPV UsK) v Bratislave. V rokoch 1962 – 1964 absolvoval základnú vojenskú službu. V rokoch 1964 – 1972 odborný asistent Katedry matematiky UK v Bratislave. V rokoch 1972 – 1990 je odborný asistent Katedry matematickej analýzy, Matematicko-fyzikálnej fakulty UK (MFF UK) v Bratislave. V roku 1990 mu bolo umožnené obhajovať habilitačnú prácu na MFF UK (po rehabilitácii) na tému „Nelineárne hyperbolické a parabolické úlohy“ a získať titul docent pre odbor matematickej analýzy. V rokoch 1990 – 2010 bol členom redakčnej rady vedeckého časopisu „Mathematica Slovaca“. V rokoch 1990 – 2000 bol docentom na Katedre matematickej analýzy Matematicko-fyzikálnej fakulty UK (MFF UK) v Bratislave. V rokoch 1998 – 2003 bol docentom na Katedre aplikovanej matematiky Fakulty prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (FPV UCM). V roku 2003 výberovým konaním bol prijatý na funkčné miesto profesora na Katedre aplikovanej matematiky Fakulty prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (FPV UCM). V rokoch 2003 až 2012 bol profesorom na Katedre aplikovanej matematiky Fakulty prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (FPV UCM). V roku 2004 zakladal a bol šéfredaktorom matematického vedeckého časopisu The Journal of Applied Mathematics, Statistics and Informatics.

Tajná cirkev

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas totalitného režimu začala jeho aktivita v tzv. tajnej cirkvi v roku 1969, kedy bol oslovený Vladimírom Juklom pre aktívnu spoluprácu na vedení tzv. stretiek pre študentov na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK. Touto spoluprácou začala jeho neúnavná aktivita a zapálenosť pre náboženskú slobodu. Bol v pravidelnom a aktívnom kontakte a blízkymi spolupracovníkmi disentu Vladimíra Jukla, Silvestra Krčméryho, biskupa J. Ch. Korca, Františka Mikloška, Jána Čarnogurského a následne aj mnohých tajne svätených kňazov. Bol členom tzv. centrálnych stretiek, ktoré organizovali činnosť laického apoštolátu pod vedením Sivestra Krčméryho a Vlada Jukla s biskupom Korcom.[3]

Vzhľadom k „svetonázorovej nespôsobilosti“, disidentskej angažovanosti a viacnásobnému vyšetrovaniu štátnou bezpečnosťou (ŠtB), v rokoch 1969 – 1989 mu boli pozastavené pedagogické i vedecké postupy. V rokoch 1972, 1974, 1976 na pracovných previerkach mu bola obmedzená pedagogická činnosť, znemožnené cesty do zahraničia (prednáškový pobyt do Zambie, účasť na konferenciách v zahraničí). V roku 1974 bol Fakultou daný návrh na pozastavenie pedagogickej činnosti a vylúčenie z Fakulty pre šírenie „nevedeckého svetového názoru na škole“, čo sa však neuskutočnilo. V roku 1990 bol dekanom MFF UK rehabilitovaný a bolo mu dovolené obhájiť docentskú habilitačnú prácu. Po roku 1990 absolvoval prednáškové pozvané pobyty na Univerzitách vo Varšave, v Krakove, Clermont Ferrand (Univerzita B. Pascala) vo Francúzsku, Marquette University (Wisconsin) USA, Haife, Patrase (Grécko), Ríme atď.

Rodinné spoločenstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Činnosť v tajnej cirkvi sa veľmi rýchlo rozrástla. Pre jej potreby založil samizdatový časopis Rodinné spoločenstvo (1985 – 1989), ktorý bol zameraný na kresťanské rodiny.[4] Spolu vyšlo 25 čísiel v rozsahu 1266 strán a náklade od 600 do 1300 kusov. Samizdat bol distribuovaný naprieč celým Slovenskom.[5]

Tajné hnutie rodín

[upraviť | upraviť zdroj]

Tajné aktivity postupne prerástli do hlbšieho formovanie rodín čo vyústilo do založenia podzemného laického apoštolského hnutia „Hnutie kresťanských rodín na Slovensku“ (HKR), ktoré predstavovalo malé spoločenstvá rodín po celom Slovensku. Spolu s manželkou Máriou boli jeho predsedníckym párom, kde sa celý život venovali obrode rodín od jeho založenia v roku 1969 až do roku 2011. Od roku 2011 do svojej smrti roku 2021 boli jeho čestným predsedníckym párom. Po roku 1990 bolo Hnutie registrované na Ministerstve kultúry ako cirkevné občianske združenie. Jeho cieľom je systematická preventívna práca s rodinami za účelom harmonického rozvoja manželstiev a rodín (muž, žena, deti).

Ako zakladateľ samizdatového dvojmesačníka „Rodinné spoločenstvo“ (ROS) bol od založenia roku 1985 predsedom jeho redakčnej rady. Neskôr, hneď po Nežnej revolúcii v roku 1990 bol časopis ROS zlegalizovaný ako mesačník, kde pri rôznych redakčných radách zastával funkciu predsedu redakčnej rady. Neskôr v roku 2008 sa časopis pretransformoval na moderný magazín „Família“,[6] kde pokračoval taktiež ako predseda redakčnej rady až do ukončenia vydávania v roku 2015.

Počas totalitného režimu bol viackrát vyšetrovaný a vypočúvaný ŠtB napr. v tzv. akcii „Vír“ v marci roku 1983, keď pri skorej rannej návšteve Petra Rúčku na Trnávke v Bratislave, za účelom vrátenia filmov o sv. Františkovi z Assisi ktoré sa premietali rodinám, vošiel priamo do rúk vyšetrujúceho príslušníka ŠtB.

Patril medzi spoluorganizátorov „Sviečkovej manifestácie“ konanej dňa 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.[7]

Po roku 1989

[upraviť | upraviť zdroj]

Po roku 1990 inicioval oficiálne založenie formatívnych programov Fires na Slovensku. Jedná sa o víkendové formatívne programy určených pre synov a dcéry, snúbencov, manželov, rodiny, jednotlivcov atď. Programy sa realizujú od roku 1986 (4 roky v ilegalite) dodnes.

Bol zakladateľom spolupráce slovenských rodín s belgickými rodinami. V rámci projektu Eurochildren (1990) sa realizuje dodnes a to formou prázdninových pobytov slovenských detí v belgických rodinách. Každoročne sa pobytu zúčastňuje 150 detí zo Slovenska. Bol spoluzakladateľom a členom (v roku 1991) Asociácie katolíckych rodinných hnutí Európy – Federation of Catholic Family Associations in Europe.

Bol členom Celosvetovej konfederácie kresťanských rodinných hnutí – International Confederation of Christian Family Movements, so sídlami v USA, Kostarike, v Bangkoku, Madride. V rámci HKR napísal a bol editorom viacerých publikácii.

Tvorba v oblasti matematiky

[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho výskumné záujmy spočívali predovšetkým v oblasti nelineárnych parciálnych diferenciálnych rovníc (PDR), so zameraním na existenciu, jedinečnosť a konvergenciu riešení rôznych počiatočných a okrajových problémov. Jeho práca zahŕňa hyperbolické, parabolické a eliptické rovnice, pričom skúma ich kvalitatívne a topologické vlastnosti. Skoré výskumy sa sústredili na Darbouxov problém a metódy postupných aproximácií pre hyperbolické rovnice, čím položil základy pre výsledky o jedinečnosti riešení a ich konvergencii. Postupom času sa jeho záber rozšíril na okrajové problémy pre nelineárne PDR vyšších rádov, najmä v nekonečných doménach, ako sú valce, a na stacionárne parabolické systémy.

Významnú časť jeho výskumu tvorí analýza topologickej štruktúry množín riešení, pričom využíva nástroje ako Fredholmove operátory a F-diferencovateľnosť na štúdium nelineárnych evolučných systémov a počiatočno-okrajových problémov. Spolupráca s kolegami obohatila jeho prácu o skúmanie generických vlastností problémov difúzneho typu, nelineárnych vibračných javov a zmiešaných Dirichletových problémov. Jeho publikácie odrážajú trvalý záujem o rozvíjanie teoretického pochopenia PDR s aplikáciami v matematickej fyzike a inžinierstve, čo dokazujú aj príspevky do zborníkov z konferencií o diferenciálnych rovniciach a ich kvalitatívnych vlastnostiach.[8]

Významné funkcie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1985 – 1990 predseda redakčnej rady samizdatového časopisu časopisu „Rodinné spoločenstvo“ (ROS)
  • 1969 – 2011 predseda Hnutia kresťanských rodín na Slovensku (HKR)
  • 1990 – 1992 1. námestník Ministerstva školstva mládeže a športu SR (pre vysoké školy)
  • 1990 – 2015 predseda redakčnej rady mesačníka Rodinné spoločenstvo a Familia
  • 1993 – 2000 - člen senátu Univerzity Komenského a predseda vedecko-pedagogickej komisie v celouniverzitnom senáte.
  • 1997 – 1998; 2003 vedúci Katedry aplikovanej matematiky FPV UCM
  • 1998 – 2001 prorektor pre vedecko-výskumnú činnosť UCM
  • 2001 – 2008 člen Pápežskej rady pre laikov vo Vatikáne
  • 2003 – 2012 dekan FPV UCM v Trnave
  • 2011 – 2021 čestný predseda Hnutia kresťanských rodín na Slovensku (HKR)

Ocenenia (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Ustanovenie za rytiera Rádu sv. Gregora Veľkého, pápežom Benediktom XVI (2009)[9]
  • Pamätná medaila Ústavu pamäti národa za odpor proti totalitnému režimu in memoriam (2023)[10]
  • Pamätná medaila udelená prezidentom Česko-slovenskej federatívnej republiky za rozvoj vysokého školstva pri príležitosti 400. výročia narodenia J. A. Komenského (1992)
  • Zlatá medaila Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Komenského udelená dekanom fakulty za vedecko-pedagogickú prácu a mimofakultné aktivity v prospech školy (2000)
  • Pamätná medaila od Community Collage z vysokej školy Northern Essex USA za podporu a rozvoj spolupráce s VŠ na Slovensku (1992)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Vladimír Ďurikovič [online]. [Cit. 2025-05-07]. Dostupné online. Archivované 2025-05-07 z originálu.
  2. Hnutie kresťanských rodín
  3. Od barbarskej noci. Na slobode
  4. Svetlo z podzemia
  5. www.samizdat.sk
  6. Família
  7. Čas svitania
  8. 'Aplikovaná funkcionálna analýza' [online]. [Cit. 2025-05-20]. Dostupné online. Archivované 2025-03-21 z originálu.
  9. Rytier rádu sv. Gregora Veľkého
  10. Pamätná medaila za odpor proti totalitnému režimu