Vladimír Brabec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vladimír Brabec
Vladimír Brabec.jpg
Vladimír Brabec
Narodenie 15. máj 1934
Praha, Československo
Úmrtie1. september 2017 (83 rokov)
Nová Ves pod Pleší, Česko
Povolaniečeský herec a dabér
ManželkaNaděžda Znamínková
DetiHelena Brabcová

Vladimír Brabec (* 15. máj 1934, Praha – † 1. september 2017, Nová Ves pod Pleší) bol český herec a dabér.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

K divadlu ho ťahalo už od detstva, spieval tiež v detskom zbore. Hneď po vojne hral v Pražskom divadle pro mládež Míly Mellanové – dnešný Akropolis (19461948, detské divadlo), v roku 1953 absolvoval DAMU u profesorov Nedbala, Krejči a Lukavského, v ročníku študoval napríklad s Petrom Haničincom, Vlastimilom Haškom, Josefem Zímou a Janou Štěpánkovou.

Brabec má so svojou ženou Naďou (vzali sa v apríli 1955) dcéru Helenu a syna Pavla, obe deti idú v otcových šľapajach. V roku 1980 získal titul zaslúžilý umelec a v roku 1998 v Přelouči dostal Cenu Františka Filipovského za celoživotné majstrovstvo v oblasti dabingu. Aj ako vyše sedemdesiatročný rád pracoval pred rozhlasovým a dabingovým mikrofónom, hosťoval tiež na divadelných scénach. Jeho veľkým koníčkom bolo lietanie lietadlom.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

Po škole pôsobil v rokoch 19531954 v Moste a od roku 1959 dokonca v Národnom divadle. Hral v drámach, napríklad Romeo a Júlia, Skrotenie zlej ženy alebo Cyrano z Bergeracu, jeho priateľom sa stal napríklad Rudolf Hrušínský (chodili spolu tiež na pivo). Z Národného divadla odišiel v máji 1975, keď ho priamo pri predstavení Cyrana postihol infarkt (druhý dostal v septembri 2002 pri Národnom múzeu v Prahe. Stal sa členom hereckého súboru Filmového štúdia Barrandov, chýbali mu však diváci, a tak sa opäť vrátil na dosky Národného divadla, kde zotrval až do roku 1994, keď po nezhodách s vedením odišiel. Od tej doby je na voľnej nohe. Desať rokov napríklad hosťoval v Hudobnom divadle Karlín (napríklad muzikály My Fair Lady, Někdo to rád horké, Zvonokosy alebo Anděl s ďáblem v těle). V posledných rokoch účinkoval v muzikáloch pražského divadla Broadway Kleopatra a Tři mušketýři.

Film[upraviť | upraviť zdroj]

Vo filme Brabec debutoval už v štrnástich rokoch, a to v Gajerovom snímku Křížová trojka (1948). Ešte počas štúdií dostal úlohy mladíkov vo filmoch Revoluční rok 1848 (1949) a Velké dobrodružství (1952). Neskôr prišlo niekoľko malých úloh výsadkárov a vojakov (Návštěva z oblak, Vina Vladimíra Olmera, Váhavý střelec, Probuzení, Ztracená stopa a Zářijové noci).

Film mu vcelku nedal žiadnu rolu, ktorá by sa vyrovnala jeho divadelným úloham – väčšinou to boli role nezodpovedajúce jeho nespornému talentu. Väčších rolí bolo vlastne len niekoľko: František Adam z Valdštejna vo filme Poslední růže od Casanovy (1966), ktorý sa dostane do sporu s prefíkaným grófom Casanovou (Felix le Breux). Potom dostal rolu osamelého výpravcu Kordy v detskom filme Kapitán Korda (1970), kancelára cisára Rudolfa II. v historickej komédii Svatby pana Voka (1970) a vojvodu z Orléansu v životopisnom filme Tajemství veľkého vypravěče. V komediálnom žánri sa uplatnil napríklad ako bezcharakterný kráľ v oboch dieloch rozprávky Z pekla štěstí. Vo filme už dostáva len malé role.

Televízia[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšie uplatnenie Brabcovi priniesla televízia, napríklad v televíznych inscenáciách Námořníci z Kotoru, Vynes na horu svůj hrob nebo Nebezpečný člověk. Zaujímavá bola rola v inscenácii Jestli jednou odejdu (1985), kde si zahral starnúceho manžela, ktorý s deťmi využíva svoju ženu (Iva Janžurová) ako slúžku, tá sa nakoniec rozhodne odísť. Dobrý výkon tiež podal v inscenácii Generál Eliáš (1995).

Najväčšiu slávu získal v seriáloch. Hneď po prvom infarkte dostal titulnú a životnú rolu policajta a komunistu Jana Zemana v dnes už legendárnom, avšak kontroverznom seriáli Tridsať prípadov majora Zemana (19751980), čo mu prinieslo popularitu u mnohých divákov. Nepriehliadnuteľnou rolou bol rozvedený otec Richard Jokl v seriáli My všichni školou povinní (1984). K roli majora Zemana by sa mal ešte raz vrátiť, a to v pripravovanom filme Major Zeman se vrací!, ktorého natáčanie sa však doposiaľ nezačalo. O majorovi Zemanovi napísal tiež knihu Major Zeman – Jak to vidím dnes.

Dabing[upraviť | upraviť zdroj]

Samostatnú kapitolu v Brabcovej kariére tvorí český dabing. Dabing tvorí tretinu jeho životnej práce.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externe odkazy[upraviť | upraviť zdroj]