Vladimír Pavlík
| Vladimír Pavlík | |
 slovenský disident | |
| Narodenie | 10. september 1948 (69 rokov) Považská Bystrica |
|---|---|
Vladimír Pavlík (* 10. september 1948, Považská Bystrica) je slovenský disident.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Je signatárom Charty 77, účastníkom Sviečkovej manifestácie v Bratislave v roku 1988 a občianskym aktivistom. Prvý raz sa do pozornosti štátnej moci dostal, keď po skončení základnej vojenskej služby nastúpil do zamestnania a odmietol byť povinným členom ROH. Začiatkom 80. rokov si podal žiadosť o vysťahovanie do Nemeckej spolkovej republiky, čím bol automaticky považovaný za osobu nepriateľskú socialistickému zriadeniu. Pracoval v robotníckych profesiách, desať rokov ako baník v OKR. Pracoval v Metrostave Praha a na viacerých stavbách na Slovensku, tri roky v Považských strojárňach. Po prevrate v novembri 1989, od roku 1993 – 1996 bol redaktorom Necenzurovaných novín Petra Cibulku. Aj na dôchodku je stále aktívny ako internetový publicista a občiansky aktivista. Na internete má umiestnených množstvo zväčša faktografických článkov, nielen na necenzurovane.sk, ale aj v bývalých Necenzurovaných novinách, či v českom periodiku Svědomí. Štátna bezpečnosť viedla na neho dva zväzky pod krycími menami Betonár a Vlado, jeden z nich bol skartovaný.[1] V roku 1991 ho spolu s novinami Slovenský denník žaloval bývalý premiér za HZDS Vladimír Mečiar. Spor sa ťahal až do roku 1994, potom čo Vladimír Mečiar žalobu stiahol a Vladimír Pavlík podal protižalobu s ktorou trikrát uspel na Krajskom súde v Bratislave. Všetky rozhodnutia Krajského súdu však boli zrušené Najvyšším súdom Slovenskej republiky.
Angažovanosť[upraviť | upraviť zdroj]
- Signatár Charty 77
- Účastník Sviečkovej manifestácie 28. marca 1988 v Bratislave
- 1993 – 1996 redaktor Necenzurovaných novín pre Slovensko
- Občiansky aktivista a nezávislý publicista
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registračné protokoly agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti [online]. upn.gov. Dostupné online.
