Vladimír Pavlík
| Vladimír Pavlík | |
 slovenský disident | |
| Narodenie | 10. september 1948 (74 rokov) Považská Bystrica |
|---|---|
Vladimír Pavlík (* 10. september 1948, Považská Bystrica) je slovenský disident.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Je signatárom Charty 77, účastníkom Sviečkovej manifestácie v Bratislave v roku 1988 a občianskym aktivistom. Prvý raz sa do pozornosti štátnej moci dostal, keď po skončení základnej vojenskej služby nastúpil do zamestnania a odmietol byť povinným členom ROH. Začiatkom 80. rokov si podal žiadosť o vysťahovanie do Nemeckej spolkovej republiky, čím bol automaticky považovaný za osobu nepriateľskú socialistickému zriadeniu. Pracoval v robotníckych profesiách, desať rokov ako baník v OKR. Pracoval v Metrostave Praha a na viacerých stavbách na Slovensku, tri roky v Považských strojárňach. Po prevrate v novembri 1989, od roku 1993 – 1996 bol redaktorom Necenzurovaných novín Petra Cibulku. Na internete má umiestnených množstvo zväčša faktografických článkov, nielen na https://necenzurovane.net, ale aj v bývalých Necenzurovaných novinách, či v Kanadsko-Českom exilovom časopise Svědomí-Consience. Štátna bezpečnosť viedla na neho dva zväzky pod krycími menami Betonár a Vlado, jeden z nich bol skartovaný.[1] V roku 1991 ho spolu s novinami Slovenský denník žaloval bývalý premiér za HZDS Vladimír Mečiar. Spor sa ťahal až do roku 1994, potom čo Vladimír Mečiar žalobu stiahol a Vladimír Pavlík podal protižalobu s ktorou trikrát uspel na Krajskom súde v Bratislave. Všetky rozhodnutia Krajského súdu však boli zrušené Najvyšším súdom Slovenskej republiky.
Vladimíra Pavlíka sa od roku 2015 snažia umlčať súdnymi žalobami a exekúciami za napísanie článku o zadržaní dekana rímskokatolíckej cirkvi evidovaného ako spolupracovník ŠtB v súvislosti s vývozom obrazov renomovaných autorov do Rakúska. Jeho návrh na poskytnutie ochrany svedkovi a konfrontáciu GP SR zamietla. Bezprecedentne ešte pred podaním žaloby na ochranu osobnosti bol podaný návrh na exekúciu jeho rodinného domu. Vo veci porušovania práva na spravodlivé súdne konanie sa neúspešne obrátil aj na Ústavný súd a ECHR.
Angažovanosť[upraviť | upraviť zdroj]
- Signatár Charty 77
- Účastník Sviečkovej manifestácie 28. marca 1988 v Bratislave
- 1993 – 1996 redaktor Necenzurovaných novín pre Slovensko
- Občiansky aktivista a nezávislý publicista
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registračné protokoly agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti [online]. upn.gov. Dostupné online.