Vladimír Pláteník
| Krajina | Slovensko |
|---|---|
| Sídlo | Bratislava |
| Dátum narodenia | 18. február 1976 (48 rokov) |
| Miesto narodenia | Bratislava, Slovensko |
| Výška | 185 |
| Profesionál od | 1994 |
| Koniec kariéry | 2000 |
| Dvojhra | |
| Najvyššia pozícia | 392. |
| Štvorhra | |
| Najvyššia pozícia | 273. |
| Posledná aktualizácia: 16. november 2014. | |
Vladimír Pláteník (* 18. február 1976, Bratislava) je slovenský tenisový tréner a bývalý profesionálny tenista. V súčasnosti je šéftrénerom medzinárodnej tenisovej akadémie EMPIRE Tennis Academy v Trnave a trénerom Rusky Darie Kasatkinovej, členky spomínanej akadémie.
V rokoch 2007 až 2009 trénoval poprednú hráčku Dominiku Cibulkovú. V tomto období sa dostala do semifinále grandslamového Roland Garros 2009. Vo štvrťfinále vyradila Mariu Šarapovovú 6:0, 6:2 (viedla už 6:0, 5:0). Šiesteho júla 2009 bola jeho zverenkyňa v rebríčku WTA na 12. mieste.
Rodák z Bratislavy je viceprezidentom Asociácie profesionálnych tenisových trénerov (PTCA) pre slovanské krajiny a certifikovaný kouč tejto organizácie. Jej úlohou je pozdvihnúť trénerské povolanie a ubrániť status kouča, aby hráči vedeli, kto je certifikovaný tréner.[1]
Je certifikovaným trénerom Slovenského tenisového zväzu (STZ) a absolventom Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Hovorí plynule anglicky, nemecky a rusky.
Hráčska kariéra[upraviť | upraviť zdroj]
Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Pláteník je synom Vladimíra Pláteníka staršieho, ktorý bol gymnastom a stal sa majstrom Československa v tímoch v 60. rokoch 20. storočia. Jeho mama Ludmila Pláteníková (rod. Vindušková) bola profesionálnou volejbalistkou a reprezentantkou Československa. Je vicemajsterkou Európy z roku 1971 a účastníčkou letných olympijských hier v Mníchove 1972.
Pláteník začal hrať tenis v šiestich rokoch. Spolu s rodičmi ho pravidelne sledoval v televízii a obľúbil si ho. Bolo to obdobie úspechov československých tenistov Ivana Lendla a Martiny Navrátilovej, ktorí boli pre Pláteníka inšpiráciou. V detstve mal vďaka otcovi výbornú gymnastickú prípravu, ktorá mu pomohla k šikovnosti a dobrému pohybu na kurte.
Keď mal 10 rokov, zvíťazil na majstrovstvách Československa vo dvojhre. To bol moment, kedy sa Pláteníkovci rozhodli venovať tenisu profesionálnejšie.
Junior[upraviť | upraviť zdroj]
V juniorskom veku patril medzi najlepších hráčov v tejto kategórii na svete. Keď mal 16 rokov, stal sa opäť majstrom Československa. Išlo o posledné federálne majstrovstvá pred rozdelením spoločného štátu.
V roku 1994 najprv v semifinále Wimbledonu spolu s Brazílčanom Ricardom Schlachterom vyradili brazílsko-ekvádorskú dvojicu Gustavo Kuerten a Nicolás Lapentti. Vo finále štvorhry boli ich súpermi Austrálčania Ben Ellwood a Mark Philippoussis, ktorým podľahli 2:6, 4:6. V medzinárodnom juniorskom rebríčku ITF sa prepracoval na 9. miesto. Na konci tejto sezóny sa stal Juniorom roka na Slovensku. Pre nedostatok sponzorov a financií však nemohol odohrať toľko turnajov, koľko by v tomto období kariéry potreboval.
Profesionál[upraviť | upraviť zdroj]
Pláteník vstúpil do profesionálneho tenisu v sezóne 1994. Prvý titul vo dvojhre získal na satelite v meste Dháka v Bangladéši v novembri 1995. V roku 1995 dostal pozvánku do slovenského daviscupového tímu. Bol v širšej nominácii tímu, v konečnej nefiguroval.
Jeho kariéru na isté obdobie pribrzdilo zranenie, keď si liečil zlomený členok. V príprave, tréningoch a cestovaní na turnaje však chýbal profesionalizmus. Zahraniční hráči mali k dispozícii tenisového či kondičného trénera, Pláteník cestoval na turnaje sám. Musel si vystačiť s ročným rozpočtom 300 000 slovenských korún. Vtedy po prvýkrát uvažoval o predčasnom ukončení kariéry. Po zranení sa vrátil na kurty a snažil sa presadiť vo štvorhre. V roku 2000 však Asociácia tenisových profesionálov (ATP) uvažovala o zrušení deblového rebríčka, preto mnohí hráči radšej ostali hrať iba dvojhru a bolo náročné si nájsť spoluhráča.
Jeho posledným turnajom na Slovensku pred ukončením kariéry bol bratislavský challenger Tatrabanka Slovak Open 2000. Vo finále kvalifikácie prehral s Čechom Radkom Štěpánkom 3:6, 4:6. Následne odohral ešte dva turnaje Futures vo francúzskych mestách Forbach a Saint-Dizier. Pláteník dostal v tomto období pozvánku do Davis Cupu, ale o pokračovaní kariéry už neuvažoval.
Tituly a ranking[upraviť | upraviť zdroj]
Počas svojej kariéry zvíťazil Vladimír Pláteník na jednom turnaji Futures vo dvojhre v chorvátskom meste Mali Lošinj (júl 1998). Získal aj štyri víťazstvá vo štvorhre na turnajoch tejto kategórie. Dve z nich vybojoval v sezóne 1999 s krajanom Martinom Hromcom v Maďarsku a Grécku.
Najvyššie umiestnenie v rebríčku ATP dosiahol podľa atpworldtour.com 5. augusta 1996 - 392. hráč sveta. Podľa webu ITF itftennis.com bol najlepšie na 456. priečke 24. júla 2000. Vo štvorhre sa podľa obidvoch zdrojov (ATP & ITF) nachádzal 13. septembra 1999 na 273. mieste.
Rovesníkmi a súčasníkmi Pláteníka boli okrem Martina Hromca a Dominika Hrbatého aj Tomáš Čatár a Roman Kukal. Zo zahraničných tenistov to boli Brazílčan Gustavo Kuerten, Čech Jiří Novák, Ekvádorčan Nicolás Lapentti, Rakúšan Stefan Koubek, Nemec Rainer Schüttler i Paraguajčan Roman Delgado.
Trénerská kariéra[upraviť | upraviť zdroj]
2000 - 2001 Ľudmila Cervanová[upraviť | upraviť zdroj]
Prvou zverenkyňou Vladimíra Pláteníka bola slovenská fedcupová reprezentantka Ľudmila Cervanová. Počas spolupráce, ktorá sa začala v decembri 2000, sa posunula v rebríčku WTA zo 130. miesta na 76. Kooperácia vznikla aj vďaka trénerovi Ivanovi Kohútovi, ktorý prevádzkoval a prevádzkuje tenisovú akadémiu vo Viedni. Pláteník v nej vypomáhal ako sparing. Ivan Kohút našiel pre Ľudmilu Cervanovú sponzora, ktorý zafinancoval spoluprácu s Pláteníkom a tenistkinu kariéru.
2001 Henrieta Nagyová[upraviť | upraviť zdroj]
Po ukončení spolupráce s Cervanovou prišla ponuka od ďalšej slovenskej fedcupovej reprezentantky Henriety Nagyovej. Pláteník mal o jej trénovanie záujem aj preto, že bola známa svojou usilovnosťou. 17. septembra 2011 sa prepracovala Nagyová na svoje kariérne maximum v rebríčku WTA - 21. miesto. Spolupráca trvala pol roka. Pláteník po tom odišiel do zahraničia.
2002 – 2005[upraviť | upraviť zdroj]
Spolupráca so slovenskými tenistkami Katarínou Kachlíkovou a Kristinou Czafikovou.
2006 Ivo Klec[upraviť | upraviť zdroj]
Pláteník trénoval zatiaľ iba jedného muža, ktorým bol slovenský tenista Ivo Klec. Stretávali sa často v Mníchove, kde žila Klecova rodina a kde Pláteník hrával tenisovú ligu. Spolupráca sa premietla aj do rebríčka ATP, keď sa Klec zlepšil z 258. miesta na 178. priečku.
2007 – 2009 Dominika Cibulková[upraviť | upraviť zdroj]
Najväčšie úspechy dosiahol s Dominikou Cibulkovou. K spolupráci ho oslovil tenistkin otec Milan Cibulka už v roku 2005, jej trénerom sa však stal až po Australian Open 2007 a mesačnom turné v Ázii. Nahradil kouča Petra Hrunčáka, ktorý podľa Pláteníka už nechcel toľko cestovať po turnajoch[2]. „Jej vzostup je enormný. Všetko je však postavené na výborných základoch, ktoré mala. Všetko je dané technikou. My sme zmenili držanie rakety pri podaní, pohrali sme sa s nadhodom,“ povedal Pláteník tri mesiace predtým, ako sa dostala Cibulková do semifinále Roland Garros 2009[2]. O ďalší mesiac sa stala 12. hráčkou rebríčka WTA. Pláteník slovenskú tenistku uznával pre jej „nasadenie, bojovnosť a pohyb na kurte“. Počas spolupráce si vylepšila ranking zo 155. miesta na dvanáste.
V roku 2007 pomohol Vladimír Pláteník Dominike Cibulkovej aj po finančnej stránke a zohnal sponzorské peniaze od majiteľa Třineckých železární Evžena Balka. Bola to dotácia vo výške, ktorá pokryla výdavky na jednu sezónu[3].
„Dominiku som sa snažil učiť prvky z mužskej hry. Začala viac liftovať údery, veľa sme drilovali zmenu rytmu, ktorá jej nebola prirodzená. Naučila sa hrať liftované voleje, servovať kick. Pre mňa bolo prioritou, aby hrala stabilne a nevypadávala v prvých kolách,“ hovorí Pláteník.
Ešte počas hráčskej kariéry Pláteník spolupracoval so známym slovenským kondičným trénerom Marošom Molnárom, ktorého odporučil aj Cibulkovej. Kooperácia Maroša Molnára a Cibulkovej trvala 4 roky. Úspechy s Dominikou Cibulkovou spôsobili, že Pláteníka oslovujú na spoluprácu najmä tenistky, ktoré hrajú na okruhu WTA.
2010 Naďa Petrovová[upraviť | upraviť zdroj]
Pláteníkovou zverenkyňou bola ruská tenistka Naďa Petrovová, ktorá v tom období zaznamenala progres z 29. miesta na 13. miesto v rebríčku WTA. Slovenského trénera oslovila ešte počas jeho spolupráce s Dominikou Cibulkovou. Začali spolupracovať od februára 2010 a ich prvým spoločným turnajom bol 2010 Dubai Tennis Championships. Po turnaji sa pripravovali na Floride, kde žije Petrovová. Pracovali na zlepšení podania, returnu a zrýchlení hry. V tomto období sa prebojovala do štvrťfinále turnajov v Charlestone, Ríme a Madride i grandslamového turnaja Roland Garros. Dostala sa na 13. miesto rebríčka WTA vo dvojhre. V 3. kole turnaja v Madride zdolala svetovú jednotku Serenu Williamsovú 4:6, 6:2, 6:3. Na Roland Garros si v osemfinále poradila s Venus Williamsovou 6:4, 6:3. Keď Pláteník ešte trénoval Cibulkovú, tá zdolala tiež Venus Williamsovú v Dauhe 2008 (6:3, 6:3), takže Pláteník má so sestrami pozitívnu bilanciu 3:0. „Mám dobrý vzťah s pánom Richardom Williamsom. Hocikedy ku mne uznanlivo príde a pýta sa, ako sa mám. Veľmi ho uznávam. Má dve dcéry, ktoré boli svetovými jednotkami a napriek tomu má v sebe pokoru. Podá ruku aj po prehratom zápase a uzná kvality súperky,“ hovorí Pláteník.
2011 Yanina Wickmayerová[upraviť | upraviť zdroj]
Pláteník viedol Belgičanku Yaninu Wickmayerovú, s ktorou obnovil spoluprácu aj v sezóne 2013. Najprv bola v semifinále Indian Wells 2011 a v roku 2013 vo finále dvojhry na turnaji v novozélandskom Aucklande. V tejto sezóne trénoval i Rusku Kseniu Pervakovú, ktorá vyhrala turnaj v Taškente, bola vo finále v kazašskom Baku a vo štvrtom kole Wimbledonu.
2012 Polona Hercogová[upraviť | upraviť zdroj]
Slovinská zverenkyňa Polona Hercogová vybojovala semifinále dvojhry na Family Circle Cup.
2013 Alja Tomljanovičová[upraviť | upraviť zdroj]
Chorvátska tenistka Alja Tomljanovičová (teraz už Austrálčanka) sa pod vedením Pláteníka prepracovala zo 162. priečky rebríčka WTA do prvej stovky na 73. miesto.
2014 Patricia Mayrová-Achleitnerová[upraviť | upraviť zdroj]
Viedol rakúsku hráčku Patriciu Mayrovú-Achleitnerovú (postup vo WTA z 98. na 71. miesto), ktorá sa pripravovala aj v klube TC EMPIRE Trnava.[4] Od 1. septembra 2014 sa stal šéftrénerom medzinárodnej tenisovej akadémie EMPIRE Tennis Academy v Trnave, ktorá bude priestorom pre rozvoj talentu slovenských a zahraničných hráčov vrátane jeho súčasnej zverenkyne Darie Kasatkinovej z Ruska. „Je v záujme klubu TC EMPIRE Trnava ešte ďalej vylepšovať, čo sa dá. Iný klub takýchto rozmerov na Slovensku neexistuje a ja som presvedčený, že mojimi skúsenosťami budem vedieť prispieť k jeho ďalšiemu progresu, ako aj k progresu slovenského tenisu.“[5]
Systém tréningu[upraviť | upraviť zdroj]
Ako tréner sa individuálne prispôsobuje každej hráčke a jej schopnostiam. Tenistov sa snaží viesť k perfekcionizmu, v ženskom tenise to znamená podľa neho priblížiť sa mužskému tenisu. Snahou jej docieliť potenciál každého zverenca.
Rodina[upraviť | upraviť zdroj]
Žije v Bratislave, je ženatý a má dve deti.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Vladimír Pláteník na stránkach ITF (po anglicky)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Spolupracuje s Wilanderom či Ivaniševičom [online]. pravda.sk, 5. jún 2012. Dostupné online.
- ↑ a b Najlepšia bude o tri roky, tvrdí tréner Cibulkovej [online]. pravda.sk, 6. február 2009. Dostupné online.
- ↑ Neverili jej. Pomohol až miliardár [online]. http://hn.hnonline.sk Archivované 2014-11-07 na Wayback Machine, 26. január 2014. Dostupné online Archivované 2014-11-29 na Wayback Machine.
- ↑ Zverenkyňa Vladimíra Pláteníka Mayrová-Achleitnerová bude trénovať v TC EMPIRE Trnava, absolvuje štvordňové bloky [online]. tcempire.sk, 23. október 2014. Dostupné online.
- ↑ Tenisový klub TC EMPIRE Trnava sa dohodol na spolupráci s jedným z najskúsenejších slovenských trénerov Vladimírom Pláteníkom [online]. tcempire.sk, 1. september 2014. Dostupné online.