Vladislav Jindřich

	Vladislav Jindřich
	český knieža a moravský markgróf
Narodenie	okolo 1160
Úmrtie	12. august 1222; Znojmo
Rodičia	Vladislav II., Judita Durínska
Manželka	Heilwida
Odkazy
Commons	Vladislav Jindřich
	Biografický portál

Vladislav Jindřich (Henrich) (* okolo 1160 – † 12. august 1222, Znojmo) bol český knieža (v r. 1197) a moravský markgróf z rodu Přemyslovcov, druhorodený syn Vladislava II. a Judity Durínskej.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť prežil v období vleklých sporov medzi jednotlivými členmi rodu Přemyslovcov. V roku 1192 dostal od cisára Henricha VI. titul moravského markgrófa a Moravu, ktorú však už o dva roky musel opustiť. Žil potom na dvore svojho bratanca kniežaťa-biskupa Jindřicha Břetislava.

Dňa 23. júna 1197 po jeho smrti zvolili veľmoži Vladislava Jindřicha českým kniežaťom. Proti tejto voľbe sa postavil jeho starší brat Přemysl Otakar I. Knieža poznal objektívnu situáciu českého štátu, ktorý po rokoch bojov o moc potreboval vnútornú stabilizáciu, no súčasne si bol vedomý túžby po moci svojho brata. Preto v záujme zachovania pokoja sa v bratov prospech dobrovoľne vzdal moci i titulu a z toho vyplývajúcich dynastických nárokov. Opäť sa stal moravským markgrófom a jeho potomkovia mali dedične vládnuť na Morave.

Vo svojej novej funkcii plne podporoval svojho brata, neskoršieho českého kráľa. Dôkazom toho je i dokument z roku 1216, riešiaci systém nástupníctva na českom tróne, presadzujúci princíp primogenitúry (prvorodenosti), ktorým sa definitívne odstránili zmätky vyplývajúce z voľby a tzv. starešníckeho rodového princípu. Svojho brata podporoval i na zasadaniach ríšskeho snemu.

Vladislav Henrich nevynikal veľkými diplomatickými či vojenskými činmi. Počas jeho vlády však na Morave zavládol vnútorný pokoj.

V roku 1205 založil cisterciánsky kláštor na Velehrade, ktorý sa zároveň mal stať pohrebným miestom moravských markgrófov. Bol ženatý s Heilwidou, pravdepobne z rodu rakúskych pánov z Trnavy.^[1] Po jeho bezdetnom manželstve a smrti sa na uvoľnený moravský markgrófsky stolec posadil jeho synovec Vladislav. Pochovaný je vo velehradskom kláštore.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ WIHODA, Martin. Od knížat ke králům. Sborník u příležitosti 60. narozenin Josefa Žemličky. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2007. ISBN 978-80-7106-896-9. Kapitola Moravská markraběnka Heilwida, s. 96-104.