Vlk (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vlk
Mapa súhvezdia Vlk

Latinský názov Lupus
Skratka Lup
Genitív Lupi
Symbolické vyjadrenie vlk
Rektascenzia 15h
Deklinácia −43°
Plocha 334  štvorcových stupňov
Poradie: 46
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
3
Najjasnejšia hviezda (α Lup)
(Zdanl. magnitúda 2,3)
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +35° a −90°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Jún

Saturday.PNG Pozri aj Astronomický portál

Vlk (Lupus) je južné súhvezdie, jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie a tiež jedno z Ptolemaiových súhvezdí. Nachádza sa medzi súhvezdiami Kentaur a Škorpión. U nás vychádza iba jeho severná časť od júna do polovice augusta. Obsahuje 70 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m, najjasnejšia hviezda sa nazýva α Lup (niekde sa uvádza aj pomenovanie Men).

Podľa gréckej mytológie predstavuje arkádskeho kráľa Lykaóna, ktorý sa vyvyšoval nad bohov. Raz chcel vyskúšať najvyššieho boha Dia a predložil mu na stôl ľudské mäso. Zeus to však vedel, Lykaóna premenil na vlka a za trest umiestnil na oblohu.

Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Hviezda Meno Hviezdna veľkosť
α Lup Kakkab 2,3m
β Lup Kekouan 2,86m
γ Lup γ Lup 2,8m

Súhvezdie obsahuje niekoľko pomerne jasných hviezd. Žiadna síce nedosahuje prvú magnitúdu, ale tri majú jasnosť vyššiu ako tri magnitúdy. Tieto tri a s nimi aj zopár ďalších sú žeravé, modrobiele hviezdy a členy hviezdnej asociácie Škorpión-Centaurus. Vlk je známy aj početnými dvojhviezdami, ktoré vzbudzujú záujem amatérskych pozorovateľov.

Najjasnejšou hviezdou je alfa niekedy nazývaná Men, modrobiely obor. Zriedkavo sa označuje aj arabským menom Kakkab. Beta Lupi, Kekouan, u nás taktiež nevychádza. Je horúcejšia – 22 650 K – ako Kakkab. Gama Lupi síce nad obzor vystupuje, ale len do výšky iba jednej tretiny stupňa. Skladá sa z dvoch hviezd obiehajúcich spoločné ťažisko. Najvyššie spomedzi všetkých jasných hviezd Vlka u nás vychádza chí Lupi, spektroskopická dvojhviezda.

Dvojhviezdy a trojhviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Epsilon Lupi s magnitúdou 3,31 má spoločníka s magnitúdou 9,1. Ďalšou dvojhviezdou je zéta Lupi. Jej zložky s magnitúdami 3,41 a 6,74 sú k sebe zviazané gravitačným putom. Peknú dvojhviezdu tvorí kappa Lupi, ktorej zložky s jasnosťami uvádzanými v rozsahu 3,9 – 4,1 a 5,5 – 6,0 majú vzájomný odstup 26,7″. O niečo ťažšie je rozoznateľná trojhviezda éta Lupi, ktorej jasnejšie zložky s magnitúdami 3,6 a 7,6 delí odstup 14,14″ – 15,2″. Zložky dvojhviezdy lambda Lupi delí len niekoľko desatín oblúkovej sekundy. Ich magnitúdy sú 4,47 a 5,27. Ksí Lupi má zložky jasné 5,1 – 5,3 a 5,6 – 5,8 mag. a sú od seba vzdialené 10,4″. Pí Lupi má magnitúdy zložiek 4,6 a 4,7 ale sú navzájom vzdialené len 1,4″. Mí Lupi je trojhviezda. Hlavné zložky majú magnitúdy 5,1 a 5,2 (vzdialenosť 1,2″) a vo vzdialenosti 23,7″ je tretia hviezda s magnitúdou 7,2.

Objekty[upraviť | upraviť zdroj]

Nakoľko týmto súhvezdím prechádza Mliečna cesta, nachádza sa v ňom aj niekoľko hmlistých objektov. V tejto oblasti sa však vyskytuje aj veľa medzihviezdneho plynu a prachu, ktorý mnohé objekty zatieňuje.

V súhvezdí sa nachádza bohatá otvorená hviezdokopa NGC 5822. Obsahuje viac ako 100 slabých hviezd. Jej vzdialenosť od nás je 1 800 svetelných rokov.

Planetárna hmlovina IC 4406 na snímke z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Spozorovať sa dá už 10-centimetorvým ďalekohľadom, ale jej krása vynikne až pri priemere objektívu 20 cm.

Blízko hranice s Kentaurom možno nájsť planetárnu hmlovinu IC 4406. Na zložených snímkach z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu je pretkávaná temným prachom, ktorý sa podobá na cievky v ľudskom oku. To jej vyslúžilo prezývku Sietnica. V uhlovej blízkosti tejto hmloviny nájdeme aj pomerne jasnú galaxiu NGC 5643.

V súhvezdí Vlk, v uhlovej blízkosti hviezdy Kekouan, vzplanula najjasnejšia zaznamenaná supernova vôbec, ktorej svetlo dosiahlo Zem v roku 1006, preto má označenie SN 1006. Podľa popisov vtedajších autorov sa odhady pohybujú od -7,5 po -9,5 magnitúd.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Hviezdy Vlka nie sú slabé, ale súhvezdie je tak málo známe, že prakticky nemá veľmi zaužívané spojnice. Jeho obrazec je síce výrazný, no podoba s vlkom tu nie je žiadna. Plochu, kde sa nachádza, nájdeme medzi výraznými súhvezdiami Škorpión a Kentaurus. Celého Vlka môžeme pozorovať až od 33. stupňa severnej zemepisnej šírky južnejšie.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • HERMANN, Joachim. Hviezdy. Redakcia PhDr. Anna Lackovičová, Viera Fabianová, Elena Benková,; preklad Ing. Květoslav Spiller; ilustrácie Sabine Ramona Herrmannová-Ikramová. [s.l.] : Ikar, 1998. 287 s. (Sprievodca prírodou.) ISBN 80-7118-475-6.
  • MOORE, Patrick. Hviezdy a planéty. Redakcia Katarína Bobríková, Ladislav Donauer; preklad Igor Kapišinský a Zdena Kapišinská. Prvé slovenské vydanie. revidované a rozšírené vydanie vyd. Bratislava : Slovart, 2001. 256 s. ISBN 80-7145-341-2.