Vlkovský potok (prítok Marikovského potoka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°16′23″S 18°16′29″V / 49,2730°S 18,2748°V / 49.2730; 18.2748
Vlkovský potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
kraj Trenčiansky kraj
Okres Považská Bystrica
Obec Horná Mariková
prameň Horná Mariková
 - poloha Urgošovci (samota)
 - výška 618 m
 - súradnice 49°17′03″S 18°15′36″V / 49,2842°S 18,2600°V / 49.2842; 18.2600
Ústie Marikovský potok
 - poloha Horná Mariková
 - výška 523 m
 - súradnice 49°16′23″S 18°16′29″V / 49,2730°S 18,2748°V / 49.2730; 18.2748
Dĺžka 2,1 km
Rád toku IV.
Hydrologický identifikátor 4-21-07-066
poloha ústia
Red pog.svg
poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vlkovský potok[1] je potok v regióne Horné Považie v severnej časti územia obce Horná Mariková v okrese Považská Bystrica v Trenčianskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Javorníky v geomorfologickom podcelku Vysoké Javorníky v geomorfologickej časti Javornícka hornatina.[2][3] Je pravostranným prítokom Marikovského potoka. Od sútoku oboch zdrojníc po ústie má dĺžku 1,98 km, spolu s dlhšou zdrojnicou po ústie má dĺžku 3,35 km. Plošný obsah povodia má 513,6 ha. Je vodným tokom IV. rádu.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Vzniká sútokom dvoch zdrojníc v 618 m n. m. v lesnom extraviláne v zmiešanom lese, v Javorníkoch v geomorfologickom podcelku Vysoké Javorníky v geomorfologickej časti Javornícka hornatina, pri samote Urgošovci, v časti obce so záväzným názvom časti obce Stolečné, na území obce Horná Mariková, v okrese Považská Bystrica v Trenčianskom kraji.

Dlhšia zdrojnica pramení na území obce Horná Mariková, v 803 m n. m., v ihličnatom lese na východnom svahu vrchu Stolečný s 962 m n. m. vo vzdialenosti 350 metrov od štátnej slovensko-českej hranice. Tečie južným smerom, v 727 m n. m. sprava priberá krátky bezmenný prítok, pokračuje juhovýchodojužným smerom, mierne sa stáča na juhozápadojuh, v 681 m n. m. priberá ďalší pravostranný bezmenný prítok z lesa Rúbane, oblúkom mení smer na juhovýchodojužný, v 618 m n. m. v časti obce so záväzným názvom časti obce Stolečné tvorí ako pravostranná zdrojnica Vlkovský potok. Má dĺžku 1,36 km.

Kratšia zdrojnica pramení tiež na území obce Horná Mariková v 734 m n. m. v ihličnatom lese. Od prameňa tečie juhozápadojužným smerom, v 673 m n. m. podteká miestnu účelovú komunikáciu, v 672 m n. m. priberá jediný bezmenný pravostranný prítok, pokračuje stále rovnakým smerom až k sútoku oboch zdrojníc kde v časti obce Stolečné tvorí ako ľavostranná zdrojnica Vlkovský potok.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Po vzniku (po sútoku oboch zdrojníc) preteká časťou obce so záväzným názvom časti obce Stolečné, sprava priberá v 611 m n. m. bezmenný prítok prameniaci na území Hornej Marikovej v blízkosti obecnej hranice s Lazmi pod Makytou, okolitý les získava charakter zmiešaného lesa, nižšie sa lesný extravilán mieša s poľnohospodárskym extravilánom, stáča sa na juhovýchod, v 596 m n. m. z pravej strany priberá bezmenný prítok zo západného svahu vrchu Čovia so 793 m n. m. , v 594 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok zo svahu lesa Ráztoky, stáča sa na východojuhovýchod, preteká časťou obce Vlkov (dnes názov so záväzným charakterom názvu časti obce Vlkov) kde sa v 523 m n. m. vlieva do Marikovského potoka ako jeho pravostranný prítok.[4][5] Vlkovský potok nemá významnejšie prítoky.

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Motivantom názvu vodného toku Vlkovský potok na území obce Horná Mariková v období pomenovacieho procesu bol názov osady Vlkov, cez územie ktorej vodný tok preteká. Pôvod sídelného názvu Vlkov nie jednoznačne preskúmaný. Najpravdepodobnejšie sa spája s osobným menom Vlk ale nemožno celkom vylúčiť ani súvislosť s charakteristickým výskytom dravca vlka dravého latinsky Canis lupus. V neďalekej susednej Dolnej Marikovej je samota Vlkovci.[6] Je potrebný ďalší výskum. Zo sídelného toponyma Vlkov rozšírením o formant -ský a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Vlkovský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[7] Názov vodného toku Vlkovský potok bol štandardizovaný v roku 2007.[8] V priestore slovenskej hydronymie potokov hydronymum Vlkovský potok nie je jedinečným hydronymom (máj 2022).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-05-11.
  2. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [[2]] [cit. 2022-05-06]
  3. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 11, 103, 155. 079-902-87 NVA.
  4. Priebeh vodného toku Vlkovský potok v Zákadnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-05-16]
  5. Geografické názvy okresu Považská Bystrica A39. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra, GK-1832/1994 z 23.6.1994. 93 s. S. 23, 31, 82, 84. ISBN 80-85672-17-0. [cit. 2022-05-09.]
  6. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 2. Názvy sídelných geografických objektov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-221/1981 z 9.9.1981, Kartografické informácie 11. 165 s. S. 157. Bratislava 1981. 79-906-81.
  7. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.
  8. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov - vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 40 - 50. S. 50. Dostupné online [4] [cit. 2022-05-15.]